Ján Chrapan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Chrapan
slovenský fyzik
Ján Chrapan
Narodenie9. september 1908
Jelšava, Slovensko
Úmrtie20. september 1969 (61 rokov)
Bratislava, Slovensko

prof. RNDr. Ján Chrapan CSc. (* 9. september 1908, Jelšava – † 20. september 1969, Bratislava) bol slovenský fyzik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Po štúdiu na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (1927) pôsobil na ľudovej škole v Jelšave (1927 – 1932) a na meštianskej škole v Tornali (1932 – 1939), kde bol aj riaditeľom. Keď na základe viedenskej arbitráže mesto pripadlo Maďarsku, Ján Chrapan odišiel roku 1939 do Bratislavy, kde učil na rôznych stredných školách. Výnimku predstavuje rok 1944 – 1945. Vtedy odoprel zložiť sľub vernosti režimu, ktorý sa po vypuknutí SNP požadoval od štátnych zamestnancov, a vystúpil zo štátnej služby.

V roku 1946 J. Chrapan absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii v Bratislave (1946 – 1949). V školskom roku 1949/50 prešiel na Pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity, kde pôsobil ako odborný asistent na Katedre fyziky. Tu získal hodnosť doktora prírodných vied na základe dizertačnej práce Lagrangeove tuhé teleso (1952). Keď v roku 1953 vznikla Vysoká škola pedagogická (VŠP) ako špecializovaná ustanovizeň pre prípravu učiteľov, stal sa členom katedry fyziky. V roku 1954 tu bol vymenovaný za docenta. Od školského roku 1955/56 prednášal externe na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, kde viedol špecializáciu mechanika. Popri tom prednášal aj na novozriadenom maďarskom oddelení Vyššej pedagogickej školy (VPŠ). Po zrušení VŠP v roku 1959 natrvalo prešiel na Prírodovedeckú fakultu UK. Spočiatku pôsobil na Katedre fyziky a po jej rozdelení od roku 1961 na Katedre teoretickej fyziky. Okrem teoretickej mechaniky prednášal termodynamiku a štatistickú fyziku, ale aj kvantovú mechaniku. Krátko pred smrťou bol vymenovaný za mimoriadneho profesora pre odbor teoretická fyzika (1968).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Osobitnú pozornosť si zaslúži takpovediac budovateľská a priekopnícka činnosť prof. Chrapana. Hoci sa vedecky venoval hlavne teoretickej mechanike, na všetkých vysokoškolských pracoviskách zriaďoval laboratóriá a zabezpečoval najnutnejšie demonštrácie. V tejto činnosti mu veľmi pomohli skúsenosti z pôsobenia na základných a stredných školách, ako aj dôverná znalosť fyzikálnych kabinetov rôznych gymnázií. Vzhľadom na nedostatok študijnej literatúry musel J. Chrapan venovať veľa času a úsilia príprave skrípt a učebníc. Len počas pôsobenia na Pedagogickej fakulte UK, na VŠP a VPŠ (1949 – 1959) napísal 12 učebných textov. Aj v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (spolu to bolo 6 skrípt). Vedecký záujem prof. Jána Chrapana sa sústredil na teoretickú mechaniku, osobitne na analytickú mechaniku a mechaniku kontinua. Zoznam jeho publikácií obsahuje 23 titulov, z čoho iba tri boli venované termodynamike a štatistickej fyzike. Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť aj na riešenie konkrétnych fyzikálnych problémov: na klasifikáciu oscilátorov z hľadiska invariantov Weierstrassovej funkcie pé, na triedenie oscilátorov s kubickou a kvadratickou charakteristikou, na určenie pohybu týchto oscilátorov a pod. Medzi slovenskými fyzikmi, ale aj matematikmi je prof. Chrapan známy predovšetkým ako vynikajúci pedagóg. Na jeho prednášky z teoretickej mechaniky a štatistickej fyziky spomínajú stovky jeho poslucháčov. Ich sympatie si získal predovšetkým jasným a zrozumiteľným výkladom. Pre mnohých sa stal vzorom jeho ľudský prístup k študentom a didaktické prepracovanie prednášok. Tu sa zjavne prejavili dlhoročné skúsenosti z pôsobenia na všetkých stupňoch, druhoch a typoch škôl po celom Slovensku. Zomrel 20. septembra 1969 v Bratislave.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.