Nikolaj Gennadijevič Basov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nikolaj Gennadijevič Basov
Nikolaj Gennadijevič Basov
Dielo
Polia pôsobnosti kvantová rádiofyzika[1]
Vedecké pôsobenie Fyzikálny ústav P.N. Lebedeva Sovietskej akadémie vied
Alma mater Moskovský inžiniersko-fyzikálny ústav
Významní profesori M.A. Leontovič
M.A. Prochorov
Ocenenia
Nobelova cena za fyziku (1964)
Osobné informácie
Narodenie 14. december 1922
Usmaň, Rusko, ZSSR
Úmrtie 1. júl 2001 (78 rokov)
Moskva, Rusko
Národnosť ruská
Odkazy
Spolupracuj na Commons Nikolaj Gennadijevič Basov
(multimediálne súbory na commons)

Nikolaj Gennadijevič Basov (rus. Николай Геннадиевич Басов; * 14. december 1922, Usmaň, Rusko, ZSSR - † 1. júl 2001, Moskva) bol sovietsky a ruský fyzik.

Za svoj základný výskum v oblasti kvantovej elektroniky, ktorý viedol k vynálezu laseru a maseru dostal v roku 1964 Nobelovu cenu za fyziku (spolu s Alexandrom Michajlovičom Prochorovom a Charlesom Hardom Townesom). Bol tiež držiteľom viacerých sovietskych štátnych vyznamenaní - Lenivova cena (1959), Štátna cena ZSSR (1989), Hrdina socialistickej práce (1969, 1982).

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v ruskej rodine v Usmani, neskôr žil s rodičmi vo Voroneži. V roku 1941 skončil strednú školu a nastúpil na základnú vojenskú službu, kde bol vybraný do lekárskej školy. Po tom čo v roku 1943 ukončil štúdium na Kujbyševskej medicínskej akadémii sa zapojil do diania druhej svetovej vojny. Pôsobil ako zdravotník na fronte (v jednotkách 1. ukrajinského frontu).

Po vojne študoval v Moskve jadrovú fyziku pod vedením M.A. Leontoviča a M.A. Prochorova. Od roku 1948 pracoval vo Fyzikálnom ústave akadémie vied ZSSR. V roku 1953 obhájil kandidátsku prácu. O dva roky neskôr doktorskú dizertáciu. V rokoch 1958 - 1972 bol zástupcom riaditeľa Fyzikálneho ústavu a od roku 1973 do roku 1989 bol jeho riaditeľom. V roku 1963 tu zriadil Laboratórium kvantovej rádiofyziky, ktoré viedol až do svojej smrti.

Bol aktívnym členom komunistickej strany a viackrát zvolený do Rady Zväzu Najvyššieho sovietu ZSSR. V roku 1973 sa postavil proti Sacharovovým vyhláseniam, ktoré podľa Basovovych slov „...diskreditovali (štátny systém, zahraničnú a domácu politiku Sovietskeho zväzu...“ a jeho činnosť v oblasti ľudských práv „...ako diskreditujúcu česť a dôstojnosť sovietskeho vedca.“[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Basov, Nikolaj Gennadijevič (Басов Николай Геннадиевич) [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2017-12-15]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Pismo členov Akademii nauk SSSR (Письмо членов Академии наук СССР) [online]. ihst.ru, [cit. 2017-12-15]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Басов, Николай Геннадиевич na ruskej Wikipédii.