Preskočiť na obsah

Voronež

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Voronež
Воронеж
mesto
Pamätník Petra I.
Vlajka
Erb
Štát Rusko Rusko
Oblasť Voronežská oblasť
Súradnice 51°40′15″S 39°12′51″V / 51,670833°S 39,214167°V / 51.670833; 39.214167
Rozloha 601 km² (60 100 ha)
Obyvateľstvo 1 039 801 (2017)
Vznik 1586
Primátor Gusev Alexander
Časové pásmo Moskovský čas (UTC+3/+4)
PSČ 394000-394095
Telefónna prevoľba +7 (473)
Poloha mesta v Rusku
Poloha mesta v Rusku
Poloha mesta vo Voronežskej oblasti
Poloha mesta vo Voronežskej oblasti
Mapa mesta
Mapa mesta
Wikimedia Commons: Voronezh
Webová stránka: [1]
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Voronež (rus. Воро́неж) je mesto na juhozápade Ruska, neďaleko hraníc s Ukrajinou. Preteká ním rieka Voronež, mesto má zhruba 1 039 801 obyvateľov (rok 2017), s aglomeráciou až 1,3 milióna. Je administratívnym centrom Voronežskej oblasti. Významná železničná križovatka na spojnici Moskvy, Rostova nad Donom a Kyjeva[1].

Mesto Voronež sa nachádza na hranici Stredoruskej vysočiny a Oksko-Donskej roviny približne v rozmedzí 51° 30’ (Tavrovo) a 51° 50’ (Koževennyj kordon) severnej šírky; a 39° 04’ (Podkaletnoje) a 39° 25’ (Somovo) východnej dĺžky. Celá táto oblasť sa nachádza na juhu ruskej lesostepi. Leží na oboch brehoch rieky Voronež, 8,5 km od miesta, kde sa vlieva do rieky Don. Mesto leží asi 470 km južne od Moskvy a asi 620 km východne od Kyjeva.

Najstaršie nájdené doklady o osídlení sú z doby kamennej. Hoci prvá písomná zmienka pochádza už z roku 1175, prvú pevnosť a mesto tu dal založiť v rokoch 1585 – 1586 cár Fiodor I. a Voronež sa stala obchodným mestom. Najväčší rozmach nastal za vlády Petra Veľkého, ktorý tu trávil veľa času. Dal postaviť lodenice a Azovskú flotilu. Voronež sa stala najvýznamnejším mestom na juhu Ruska a od roku 1711 bola správnym centrom Azovskej gubernie (dnes Voronežská gubernia). V roku 1773 mesto z veľkej časti vyhorelo a bolo značne prebudované. Vďaka úrodnej pôde sa postupne z Voroneže stalo centrum potravinárskeho priemyslu. V roku 1868 bola vybudovaná železnica spájajúca Voronež s Rostovom nad Donom a v roku 1871 aj s Moskvou.

Počas vojny prebiehali o Voronež ťažké boje. 6. až 7. júla 1942 obsadil Wehrmacht západnú časť mesta. O východnú časť mesta na ľavom brehu Donu sa viedli týždeň trvajúce boje. Nemci sa následne pozdĺž Donu otočili a smerovali na Stalingrad. Mesto bolo oslobodené 25. januára 1943.[1]

V roku 1957 bolo blízko Voroneže vybudované satelitné mesto Novovoronež kvôli atómovej elektrárni.

Prírodné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Geologicky je oblasť mesta súčasťou voronežského masívu v strednej časti Východoeurópskej platformy. Okolie mesta má rôznorodý reliéf, čo je dôsledok polohy mesta medzi Stredoruskou vysočinou a Oksko-donskou rovinou. Pravobrežná časť mesta má ráz kopcovitej vysočiny s nadmorskou výškou od 100 do 160 m, ľavá časť mesta leží v nížinatej oblasti s početnými riečnymi terasami.

Voronež sa nachádza v zóne mierneho podnebia. Zima tu býva mrazivá so stabilnou snehovou pokrývkou. Bežné sú oteplenia. Leto je teplé, nezriedka daždivé. Voronežská vodná nádrž zamŕza koncom novembra až začiatkom decembra. Ľadochod na jar trvá od marca do apríla.

Cez mesto preteká rovnomenná rieka. V minulosti bývala na jar hladina rieky Voronež zvýšená v dôsledku vysokého stavu Donu. V rokoch 1942, 1945, 1947, 1970 a 1971 bolo dokonca pozorované, že rieka tiekla opačným smerom, čo však po vybudovaní Voronežskej vodnej nádrže nie je viac možné.

Významné osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Boľšaja sovetskaja enciklopedija - Voronež [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-04-05]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Voronež