Alexandr Vaľterovič Litvinenko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Alexander Litvinenko)
Alexandr Vaľterovič Litvinenko
Narodenie4. december 1962
Voronež, ZSSR
Úmrtie23. november 2006 (43 rokov)
Londýn, Spojené kráľovstvo
Národnosťruská
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexandr Vaľterovič Litvinenko

Alexandr Vaľterovič Litvinenko (rus. Алекса́ндр Ва́льтерович Литвине́нко; * 4. december 1962, Voronež – † 23. november 2006, Londýn) bol agent Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB) Sovietskeho zväzu a nástupníckej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Ruska.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo prežil v meste Naľčik, kde tiež dokončil strednú školu. V roku 1980 nastúpil na povinnú vojenskú službu do vojsk Ministerstva obrany ZSSR. V roku 1985 absolvoval v meste Ordžonikidze (dnešný Vladikavkaz) veliteľskú školu. Následne pôsobil ako dôstojník sovietskej tajnej služby KGB a neskôr ruskej FSB. V roku 1994 bol poverený vyšetrovaním atentátu na Borisa Berezovského, s ktorým sa neskôr zoznámil.

V roku 1997 bol prevelený do 7. oddelenia Úradu pre vyšetrovanie a boj proti organizovanému zločinu (tzv. URPO) FSB ako vedúci operačný dôstojník a zástupca náčelníka 7. oddelenia. V tejto pozícií referoval vtedajšiemu riaditeľovi FSB Putinovi o množstve skorumpovaných pracovníkoch FSB. V roku 1998 bol vyšetrovaný pre možné zneužitie právomocí.

V roku 1998 na tlačovej konferencii so skupinou spolupracovníkov (Šebalin, Poňkin, Ščelov, Latyšonok) verejne vyhlásil, že jeho nadriadení z tajnej služby mu prikázali zavraždiť Borisa Berezovského[1]

Verejne kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina. V roku 2000 po tom čo bolo v súvislosti s ním vynesených viacero obvinení, požiadal v Spojenom kráľovstve o politický azyl a utiekol do Londýna. Následne údajne spolupracoval s britskou tajnou službou MI6.

Otrava[upraviť | upraviť zdroj]

Litvinenkov hrob

Zomrel v Londýne v roku 2006 na otravu rádioaktívnym polóniom 210. Z vraždy bol obvinený ruský ex-špión Andrej Lugovoj. [2]

Britský fyzik Norman Dombey oznámil vyšetrovateľom, že Litvinenko zomrel po dávke 26,5 mikrogramu polónia, ktoré bolo vyrobené v závode Avangard ležiacom 500 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Upozornil tiež, že žiadna iná krajina polónium nevyrába. Británia prestala s jeho produkciou v 70. rokoch 20. storočia.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Berezovskij i URPO / delo Litvinenko [online]. agentura.ru, [cit. 2015-02-08]. Dostupné online. Archivované 2006-12-08 z originálu. (po rusky)
  2. SITA. Pitva Litvinenka bola život ohrozujúca, tvrdí britský lekár. Pravda (Bratislava: Perex), 2015-01-28. Dostupné online [cit. 2020-12-04]. ISSN 1336-197X.
  3. ČTK. Polónium, ktoré zabilo Litvinenka, vraj mohlo vyrobiť len Rusko. Pravda (Bratislava: Perex), 2015-03-12. Dostupné online [cit. 2020-12-04]. ISSN 1336-197X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]