Rusi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
O stredovekých predkoch Rusov, Ukrajincov a Bielorusov pozri Rus (národ).
Rusi
русские
russkije
Russianpeople3.1.png
Populácia
133–150 miliónov (2003)[1]
Krajina s významnou populáciou
Rusko Rusko: 111 016 896[2]
(sčítanie 2010)
Ukrajina Ukrajina 8 334 141 (sčítanie 2001)[3]
Kazachstan Kazachstan 3 793 764 (sčítanie 2009)[4]
USA USA
(vrátane ruských Židov a ruských Nemcov)
3 072 756 (sčítanie 2009)[5]
Uzbekistan Uzbekistan 1 199 015 (odhad 2000)[6]
Bielorusko Bielorusko 785 084 (sčítanie 2009)[7]
Lotyšsko Lotyšsko 520 136 (sčítanie 2014)[8]
Kanada Kanada
(ruský pôvod)
550 520 (sčítanie 2011)[9]
Kirgizsko Kirgizsko 419 600 (sčítanie 2009)[10]
Moldavsko Moldavsko 369 488 (sčítanie 2004)[11]
Austrália Austrália 67 055 (sčítanie 2006) [12]
Nemecko Nemecko 196 000 (2011) [13]
Francúzsko Francúzsko 200 000[14] až 500 000[15]
Jazyk(y)

ruština

Náboženstvo

Prevažne Pravoslávie
(ruská pravoslávna cirkev)
Významný počet neveriacej populácie. Minority starovercov

Príbuzné národy

Východní Slovania

Rusi alebo Veľkorusi (historicky) (po rusky: русские, великоруссы) sú východoslovanský národ žijúci najmä na území Ruska dorozumievajúci sa ruským jazykom a píšuci azbukou. Početné menšiny Rusov žijú aj v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu – na Ukrajine, v Bielorusku, Kazachstane, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Moldavsku, Kirgizsku a Uzbekistane.

Antropologický pôvod ruského národa predstavuje rôzne typy veľkej európskej rasy, ktoré spája spoločná história, kultúra a pôvod.

Pôvod a domovina[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé zmienky o Rusoch pochádzajú z Povesti dávnych liet napísanej v 12. storočí na základe prvého letopisu z 11. storočia. V jej úvodnej časti sa hovorí o slovanských kmeňoch, ktoré sa viažu k Rusom[16].

Pôvod názvu národa[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rus (národ)

Názov národa pochádza z názvu stredovekých predkov Rusov, Ukrajincov a Bielorusov – podľa názoru autora Povesti dávnych liet národa varjagského (škandinávskeho). O etnickom pôvode prvých nositeľov tohto názvu sa vedú spory. Existujú tri skupiny národov, kam historici zaraďujú Rusov:

  • Západní a mnohí ruskí vedci priznávajú Rusom varjagský pôvod[17].
  • Podľa niektorých majú Rusi pôvod v iránsky hovoriacich kočovných kmeňoch.
  • Niektorí historici tvrdia, že Rusi majú germánsky pôvod a patria ku germánskym kmeňom (Góti, Rugiovia).

Pôvod názvu krajiny[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

  • Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
  • Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
  • Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

13. storočie – 20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Rusi vítajúci Varjagov

V 13. storočí sa v dôsledku zmiešania sa východoslovanských kmeňových zväzov vytvoril staroruský národ. Jeho upevneniu zabránil rozpad Kyjevskej Rusi na feudálne kniežatstvá. Zjednotením kniežatstiev do niekoľkých štátov (Moskovské veľkokniežatstvo, Litovské veľkokniežatstvo, Poľsko-litovský štát) bol založený základ jeho ďalšieho rozpadu na tri súčasné národy – Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Hlavnú úlohu vo formovaní ruského národa mali potomkovia kmeňov severovýchodnej Rusi – Ilmenskí Slovania, Kriviči, Viatiči – a iní. V dôsledku slabo rozvitých migračných procesov v stredoveku ostatné kmene Starej Rusi zostali do veľkej miery nerozvinuté.

V 15. storočí Rusi začali osídľovať stepi v oblasti Povolžia a severného Kaukazu a v 16. storočí Sibír (kozáci). V procese osídľovania týchto oblastí boli asmilované ugro-fínske kmene žijúce na území Východoeurópskej nížiny. Na základe tohto faktu (asimilácie), niektorí poľskí historici (napr. Franciszek Henryk Duchiński) usudzovali, že Rusi vôbec nepatria k Slovanom. Táto teória má však od samého začiatku politické a nie vedecké základy. Napriek tomu má nasledovníkov. Súvislosť medzi jednotlivými etnosami Starej Rusi a vplyv samotného národa Rusov, Ukrajincov a Bielorusov na túto teóriu je diskutabilný a v súčasnosti spolitizovaný.

Ešte na prelome 19. – 20. storočia Rusi poznali trojaké rozdelenie etnografických skupín[18] (Veľkorusi, Malorusi, Bielorusi). Ako štvrtá skupina sa niekedy zvykli uvádzať Rusíni. Už v tejto dobe však historici rozoznávali dostatočné odlišnosti medzi týmito troma etnografickými skupinami na to, aby ich mohli označiť za osobitné národy. V dôsledku ďalšieho prehlbovania rozdielov a národného obrodenia Ukrajincov a Bielorusov sa tieto dva národy prestali označovať pojmom „Rusi“ (po rusky: Русские). Odvtedy sa pojem sa používal iba v spojitosti s Rusmi.

V súčasnosti sa obyčajne termínom „Veľkorusi“ – hovoriac o období do Októbrovej revolúcie – zvykne označovať obyvateľstvo dorevolučného Ruska (do roku 1917).

20. storočie – 21. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Percentuálne zastúpenie etnických Rusov v bývalom Sovietskom zväze v čase posledného sčítania ľudu v každej z jeho republík.

V 20. storočí ruský národ prežíval jedno z najťažších období svojej histórie. V dôsledku vypuknutia Občianskej vojny (1918 – 1922) a následnom nastolení vlády komunistickej strany tesne po skončení prvej svetovej vojny Rusko opustilo mnoho obyvateľov. Do roku 1956 všetky národy ZSSR trpeli v dôsledku prenasledovania ideologických odporcov sovietskeho režimu. Rusi, ale aj ďalšie národy európskej časti ZSSR, boli v tomto období veľmi často využívaní ako mobilná pracovná sila a vysielaní do všetkých kútov krajiny, keďže boli podstatne ochotnejší pracovať aj mimo svojej zväzovej republiky. Mnoho Rusov zahynulo v období druhej svetovej vojny počas bojov na východnom fronte v rokoch 1941 – 1945, kde zahynulo vyše 5 756 000 vojakov ruskej národnosti.[19] Veľké množstvo etnických Rusov zahynulo aj v okupovaných oblastiach, kde nacistické okupačné sily zaobchádzali s civilným obyvateľstvom obzvlášť kruto.

V 90. rokoch 20. storočia bolo ruské obyvateľstvo často diskriminované, a to nielen na území bývalých republík ZSSR (Pobaltie, Azerbajdžan, Uzbekistan, Kazachstan), ale aj v samotnom Rusku (Čečensko, Adygejská republika, Jakutsko).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Анатольев, Сергей (September 29, 2003). Нас 150 миллионов Немного. А могло быть меньше.. russkie.org. prístup: February 20, 2012.
  2. Ethnic groups in Russia, 2010 census, Rosstat. Retrieved 15 February 2012 {{{1}}}
  3. Про кількість та склад населення України за підсумками Всеукраїнського перепису населення 2001 року Šablóna:Uk
  4. (2009 census). prístup: 2012-07-22.
  5. Data Access and Dissemination Systems (DADS). American FactFinder - Results  .
  6. http://www.library.cjes.ru/online/?a=con&b_id=416
  7. (2009 census)
  8. [1]
  9. 2011 National Household Survey: Data tables.
  10. Ethnic groups in Kyrgyzstan (2009 census). Kyrgyz Statistical Agency. Kyrgyz Statistical Agency: (2009). prístup: 2011-03-31.
  11. 2004 Moldovan Census and Transnistrian Census data.
  12. Australian Bureau of Statistics. Abs.gov.au. prístup: 2012-07-22.
  13. Ausländische Bevölkerung am 31.12.2011 nach Geburtsort und ausgewählten Staatsangehörigkeiten (de). Statistisches Bundesamt. prístup: 2012-07-27.
  14. La communauté russe en France est "éclectique".
  15. La communauté russe en France est "éclectique".
  16. По разрушении же столпа и по разделении народов взяли сыновья Сима восточные страны, а сыновья Хама – южные страны, Иафетовы же взяли запад и северные страны. От этих же 70 и 2 язык произошел и народ славянский, от племени Иафета – так называемые норики, которые и есть славяне. Originál diela Povesť dávnych liet (po rusky)
  17. Podľa normanskej teórie (jeden zo smerov v dejiných náuky dejín) pokladajú jej prívrženci Normanov (Varjagov škandinávskeho pôvodu) za zakladateľov prvých štátov východných Slovanov – Novgorodskej zeme a Kyjevskej Rusi.
  18. V roku 1897 žilo na území Ruského impéria vyše 86 miliónov obyvateľov, čo predstavovalo 72,5 % ruského obyvateľstva impéria.
  19. Straty ZSSR vo Veľkej vlasteneckej vojne. (po rusky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]