Varjagovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Varjagovia alebo Variagovia boli švédski Vikingovia, ktorí podnikali obchodno-koristnícke výpravy do východnej Európy. Ich tunajšie slovanské označenie Varjagovia (v byzantských prameňoch Varangoi) malo pôvod vo vlastnom škandinávskom pomenovaní Vaeringar alebo Vaeringjar, ktoré označovalo člena družiny, ktorý bol viazaný prísahou vernosti (var) – (verný). Podľa západných historikov sú Variagovia pôvodcami štátu Kyjevská Rus, podľa ruských historikov to však nie je pravda.

Varjagovia v kronike z 11. storočia.

Prví Varjagovia sa objavili vo východnej Európe už v 7. storočí. Pristáli na pobreží Fínskeho zálivu a potom začali prenikať do vnútrozemia. Ich prvá cesta viedla po Neve, Ladožskom jazere a proti prúdu rieky Volchova do Ilmeňského jazera. V tejto oblasti si Varjagovia vybudovali prvé opevnené základne. Jednou z najstarších a nepochybne najvýznamnejšou bol Aldeigjuborg (teraz Stará Ladoga), situovaná neďaleko ústia Volchova do Ladožského jazera. Odtiaľ prenikli po vodných plochách a tokoch po Volge a Kaspickom mori do vzdialených arabských krajín. Na tejto trase obchodovali s volžskými Bulharmi, Chazarmi a Arabmi. Okrem tejto „arabskej“ obchodnej cesty sa neskôr, v polovici 9. storočia, ustálila druhá známejšia cesta vedúca „od Varjagov ku Grékom“, to znamená zo Švédska cez Baltické more a po riekach Neve a Volchove alebo Západnej Dvine a Lovati na Dneper a ďalej do Čierneho mora a Byzantskej ríše.

Od týchto elitných oddielov ozbrojených diaľkových kupcov je treba odlíšiť severské obyvateľstvo, ktoré prichádzalo do východnej Európy s úmyslom kolonizovať tunajšie nie príliš husto osídlené kraje, a ktorému zrejme patrilo fínske pomenovanie Ruotsi (dnes má toto slovo význam „Švédsko“). Na rozdiel od Varjagov boli škandinávski obyvatelia, ktorí sa usadili južne od Fínskeho zálivu, čoskoro asimilovaní slovanským a sčasti aj fínskym etnikom. Etnonymum Rus sa však zachovalo a neskôr sa stalo pomenovaním pre územie, na ktorom vládla dynastia varjagského pôvodu Rurikovci, i jeho slovanského obyvateľstva.

Varjagovia si budovali pozdĺž dlhých obchodných ciest opevnené základne – medzi najstaršie a najznámejšie patrí Aldeigjuborg – Stará Ladoga – alebo využívali tunajšie už existujúce opevnené miesta. Neskôr sa v niektorých starých slovanských centrách (Novgorod, Beloozero, Polock, Kyjev) zmocnili vlády a začali vyberať od miestnych obyvateľov tribút v naturáliach, ktoré boli následne využívané v diaľkovom obchode ako tovar. To bolo typické aj pre prvých vládcov Kyjevskej Rusi.

Neskôr sa Varjagovia preslávili ako bojovníci v službách významných panovníkov. Varjagskú gardu mali napríklad byzantskí cisári. Jej základ vytvorilo šesť tisíc Varjagov z družiny veľkého kniežaťa kyjevského Vladimíra I., ktoré poslal na pomoc svojmu neskoršiemu švagrovi Basileiovi II. (asi roku 988). Títo bojovníci už zostali v cisárových službách a vytvorili základ pre osobnú panovníkovu gardu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]