Michail Vasilievič Lomonosov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michail Vasilievič Lomonosov
ruský vedec, filozof, spisovateľ a maliar
Michail Vasilievič Lomonosov
Narodenie 19. november 1711
Mišaninskaja, Ruské cárstvo
Úmrtie 15. apríl 1765 (53 rokov)
Petrohrad, Ruská ríša
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Michail Vasilievič Lomonosov

Michail Vasilievič Lomonosov (rus. Михаил Васильевич Ломоносов) (* 19. november 1711, Mišaninskaja, Ruské cárstvo – † 15. apríl 1765, Petrohrad, Ruská ríša) bol ruský prírodovedec, filozof, chemik, spisovateľ a maliar; iniciátor založenia univerzity v Moskve 1755. Zakladateľ súčasného ruského spisovného jazyka.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dedinke Mišaninskaja pri Cholmogore na severe Ruska. Bol nesmierne nadaný, sám sa naučil latinsky čítaním Biblie v tomto jazyku. V Moskve, kam údajne hnaný túžbou po vzdelaní prišiel pešo, poznali jeho talent a umožnili mu štúdiá v nemeckom Freibergu. Po návrate do vlasti založil Akadémiu vied.

Je významnou osobnosťou svetových i samotných ruských dejín vedy hlavne v Rusku.

Mal široký záber a venoval sa viacerým problematikám. Zjednodušil formuláciu zákona zachovania hmotnosti. Objavil atmosféru Venuše. Vytvoril novú teóriu o teple. Písal básne. Bol polyhistorom. Nezávisle od Benjamina Franklina a Prokopa Diviša zostrojil bleskozvod, je konštruktérom horizontoskopu. Zostrojil aj anemometer a refraktometer.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.