Portál:Fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fyzikálny portál
Schéma atómu

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku.

Fyzicivedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (22. apríl - 1705 článkov)
? 1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
4. máj
Hendrik Casimir (1958).jpg
Hendrik Casimir


Odporúčaný článok
Gromovove-Wittenove invarianty (GW) sú v matematike (konkrétne v sympletickej topológii a algebraickej geometrii) racionálne čísla, ktoré za istých situácií počítajú pseudohomologické krivky spĺňajúce predpísané podmienky za danej sympletickej rozmanitosti. GW invarianty môžu byť zhrnuté ako homologická alebo kohomologická trieda vo vhodnom priestore, alebo ako deformovaný združený (cup) výsledok kvantovej kohomológie. Tieto invarianty sa používajú na rozlíšenie sympletických rozmanitostí, ktoré boli predtým nerozlíšiteľné. Hrajú taktiež zásadnú úlohu v uzavretom type teórie strún IIA. Sú pomenované po Michailovi Gromovovi a Edwardovi Wittenovi.

Rigorózna matematická definícia Gromovových-Wittenových invariantov je zdĺhavá a zložitá a tak bude predmetom samostatného článku s názvom stabilná mapa. Tento článok sa pokúsi o viac intuitívne vysvetlenie toho čo invarianty sú, ako sa počítajú a prečo sú dôležité.

Aplikácia vo fyzike[upraviť zdroj]

Gromovove-Wittenove invarianty sú so záujmom prijímané v teórii strún, odvetví fyziky, ktoré sa pokúša zjednotiť všeobecnú relativitu a kvantovú mechaniku. Podľa tejto teórie, všetko vo vesmíre, počínajúc elementárnymi časticami, je vytvorené z drobných strún. Ako struna cestuje v časopriestore, sleduje povrch, zvaný strunová schránka sveta. Žiaľ moduli priestor takýchto parametrizovaných povrchov, prinajmenšom a priori má nekonečnú veľkosť; nie je známe žiadne vhodné meradlo tohto priestoru a tak integrály ciest teórie nemajú rigoróznu definíciu.

Situácia sa zlepší vo variáciách známych ako uzatvorený A model topologickej teórie strún. Tu je šesť časopriestorových rozmerov, ktoré ustanovujú sympletickú rozmanitosť a ukazuje sa, že svetové obálky sú nevyhnutne parametrizované pseudohomologickými krivkami, ktorých moduli priestory majú len konečné dimenzie. Gromov-Wittenove invarianty, ako integrály nad týmito moduli priestormi, sú potom integrálmi ciest tejto teórie. Obzvlášť, voľná energia A modelu pri géne g je generujúcou funkciou génu g Gromov-Wittenových invariantov.

Kategórie
Články
Zoznamy
Fyzika:

Osobnosti vo Fyzike:

Príbuzné portály
Shuttle.svg
Kozmonautika
Saturday.PNG
Astronómia
F of x.svg
Matematika
Správcovia portálu
Vedeli ste, že...
  • ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
Obrázok týždňa
Barograph 01.jpg

Znázornenie barografu bez krytu. Barograf je zariadenie na zaznamenávanie atmosférického tlaku.

Aktuality
  • 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]

Referencie


Najnovšie články
Vodný plyn · Gabriel Fahrenheit · Gerhard Herzberg · Lars Onsager · Jean-Charles de Borda · Gabriel Lamé · George Porter · Manfred Eigen · Robert Mulliken · William E. Moerner · Stefan Hell · Eric Betzig · Michael Levitt · Nikolaj Nikolajevič Semionov · Venkatraman Ramakrishnan · Arthur B. McDonald · Takaaki Kadžita · Hiroši Amano · Isamu Akasaki · Chyba merania · Knut Johan Ångström · Tvar vesmíru · Walter Gilbert · Pikoelektrónvolt · Megameter · Decimeter · Medzinárodný úrad pre miery a váhy · Energia vĺn · Daniel Šechtman · Józef Rotblat · Spektrofotometria · Refraktometria · Leonard Susskind · Elektroforéza · Gram na centimeter kubický · Šúdži Nakamura · Kvapalný kryštál · Halový jav · John Ambrose Fleming · Flemingovo pravidlo ľavej ruky
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Celestia.png Slnečná sústava · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis)


Krajiny a regióny