Interferencia alebo interferenčný jav alebo interferencia vlnenia je vo fyzike skladanie (superpozícia) niekoľkých koherentných vlnení rovnakého druhu do jedného výsledného vlnenia.
V pružnom prostredí sa môže súčasne šíriť vlnenie od viacerých zdrojov. Môžeme to pozorovať na pokojnej hladine jazera, ak na ňu hodíme dva kamienky. Od miesta dopadu každého z nich sa budú šíriť a prechádzať cez seba kružnice vlnoplôch. V miestach, v ktorých vlnenia prechádzajú jedno cez druhé vzniká otázka, aká bude výchylka daného bodu prostredia. S podobným problémom sme sa už stretli pri skladaní kmitov. Ukázali sme, že výsledné kmitanie je vektorovým súčtom jednotlivých dielčích kmitov. Princíp superpozície, ktorý sme využívali pri skladaní kmitov, platí aj pri skladaní vlnení. Vlnenie od jedného zdroja prechádza určitým priestorom tak, ako by iná, v tom istom priestore sa šíriaca vlna, vôbec neexistovala. V oblasti, kde sa vlnenia prekrývajú, bude podľa princípu superpozície výsledné vlnenie vektorovým súčtom jednotlivých vlnení. Teda výchylka určitého elementu prostredia bude vektorovým súčtom výchyliek, ktoré by daný element mal mať od každého z vlnení. Môže nastať zväčšenie, zmenšenie alebo dokonca aj zrušenie výchylky v danom mieste. Takéto prejavy prekrývania sa vlnení nazývame interferenčné javy. Interferenčné javy môžeme pozorovať iba v prípade, že interferujúce vlnenia sú koherentné.
V optike sa používaju ako koherentné zdoje hlavne lasery. Ak je fázový rozdiel dvoch koherentných vlnení v určitom bode 2
alebo iný párny násobok nastáva interferenčné zosilnenie. Ak fázový
rozdiel je nepárny násobok nastáva interferenčné zoslabenie.
interferenčný obrazec - svetelný obrazec zachytený na tienidle, ktorý vznikol ako dôsledok interferencie svetelných vĺn; zvyčajne sa skladá zo svetlých a tmavých plošiek, alebo prúžkov.
Casimirov jav hovorí, že dve nenabité tenké platne umiestnené blízko seba v úplnom vákuu sa navzájom priťahujú malou silou kvôli existencii tzv. energie vákua?
ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativityAlberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]
Tento portál nemá v súčasnosti aktívnych správcov. Ak chceš pomôcť tomuto portálu, opýtaj sa niektorého zo správcov alebo v Kaviarni, čo treba na portáli robiť.
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
.svg){kind=small}
