Pohyb (fyzika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vo fyzike pohyb je neustála zmena polohy telesa v priestore vzhľadom na čas a voči referenčnému bodu (tým je často sám pozorovateľ). Táto zmena polohy je zaznamenávaná pozorovateľom v jeho vzťažnej sústave (teda vlastne z jeho „uhlu pohľadu“).

Do začiatku 20. storočia sa pohyby skúmali pomocou Newtonových pohybových zákonov, ktoré sú základom pre klasickú mechaniku. Získané výsledky veľmi dobre súhlasili s experimentmi až do doby, kým fyzici neboli schopný merať a skúmať aj fyzikálne fenomény, ktoré sa uskutočňovali pri veľmi vysokých rýchlostiach blížiacich sa k rýchlosti svetla.

Albert Einstein a jeho Špeciálna teória relativity pomohli pochopiť a popísať pohyby okolo nás oveľa presnejšie.

Rozdelenie pohybov[upraviť | upraviť zdroj]

  • podľa povahy rýchlosti pohybu
    • rovnomerný
    • nerovnomerný

Najjednoduchšie pohyby[upraviť | upraviť zdroj]

Priamočiary pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Priamočiary pohyb

- je taký pohyb, pri ktorom sa nemení smer rýchlosti hmotného bodu. Trajektóriou je priamka (časť priamky).

Všeobecný priamočiary pohyb základná jednotka
Rýchlosť m.s−1
Dráha m
Zrýchlenie m.s−2

Pohyb po kružnici[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pohyb po kružnici

- je pohyb hmotného bodu, ktorého trajektóriou je kružnica (časť kružnice).

Všeobecný pohyb po kružnici základná jednotka
Uhlová rýchlosť rad.s−1
Uhlová dráha rad
Uhlové zrýchlenie rad.s−2

Otáčavý pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

O otáčavom pohybe hovoríme pri tuhom telese, ktoré sa otáča okolo danej osi otáčania danou uhlovou rýchlosťou . Vtedy majú jednotlivé jeho body rôznu veľkosť rýchlosti, ktorá je daná ich vzdialenosťou od osi otáčania R a vzťahom . Energia otáčavého pohybu je daná vzťahom , kde I je moment zotrvačnosti daného telesa vzhľadom na danú os otáčania.

Skladanie pohybov[upraviť | upraviť zdroj]

Pre skladanie pohybov platí princíp nezávislosti pohybov, tzv. ak vykonáva teleso dva alebo viac pohybov súčasne, jeho poloha za čas t je taká, ako keby konal tieto pohyby postupne, v ľubovoľnom poradí, každý za čas t.