Vzťažná sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vzťažná sústava alebo referenčná sústava[1] je spôsob, ako pozorujeme pohyby a ďalšie deje v skúmanom systéme. Väčšinou ju realizujeme za pomoci vhodnej súradnicovej sústavy, ktorá je daná svojim začiatkom (bodom, ktorého všetky súradnice sú nulové) a osami. Voľba vzťažnej sústavy nemá vplyv na deje v skúmanej sústave, v praxi však môžu byť pre riešenie daného problému niektoré súradnicové sústavy vhodnejšie ako iné. Pojem vzťažnej sústavy je mimoriadne dôležitý v teórii relativity.

Inerciálne vzťažné sústavy[upraviť | upraviť zdroj]

Definujeme ich ako vzťažné sústavy, v ktorých platí prvý Newtonov zákon.

Všetky inerciálne vzťažné sústavy sú navzájom rovnocenné, nemožno spomedzi nich vybrať žiadnu "stojacu", oproti ktorej sa ostatné inerciálne sústavy pohybujú rovnomerným pohybom. Toto tvrdenie je prvým postulátom, pomocou ktorých Albert Einstein dospel k teórii relativity.

Neinerciálne vzťažné sústavy[upraviť | upraviť zdroj]

Základná definícia je podobná ako v prípade inerciálnych vzťažných sústav, je ňou prítomnosť zdanlivých síl – teda síl, ktoré nemajú pôvod v interakciách medzi telesami, prípadne medzi telesami a fyzikálnymi poľami.

Patria sem:

  • zrýchľujúce vzťažné sústavy: ich začiatok koná voči nejakej inerciálnej vzťažnej sústave zrýchlený pohyb, na telesá v nich pôsobí zotrvačná sila.
  • rotujúce vzťažné sústavy: tieto rotujú ako celok okolo ich začiatku,
  • oba predchádzajúce pohyby je možné kombinovať a získať úplne všeobecnú neinerciálnu vzťažnú sústavu.

Vznik zotrvačnej sily[upraviť | upraviť zdroj]

Najjednoduchším prípadom sú zrýchľujúce vzťažné sústavy, na nich je možné jednoduchým výpočtom ukázať vznik fiktívnej sily, v tomto prípade zotrvačnej.

V inerciálnej vzťažnej sústave S označme polohu telesa v čase t ako . Začiatok neinerciálnej sústavy S' nech má oproti v sústave S polohu . Z týchto označení vyplýva, že poloha telesa v sústave S' v čase t je

Podľa Newtonovho zákona platí medzi silou a zrýchlením telesa vzťah , kde a je zrýchlenie telesa, teda druhá derivácia jeho polohy podľa času. Ak zderivujeme podľa času polohu telesa v sústave S, dostaneme dosadením do Newtonovho zákona

Teda ak vieme ako sa poloha telesa mení s časom (funkcia ), vieme si domyslieť, aká celková sila na toto teleso počas pohybu pôsobila.

Naproti tomu derivovaním polohy telesa meranej v sústave S' podľa času dostaneme

Tu vidíme, že sila sa rozpadla na dve časti. Prvá bola prítomná aj v inerciálnej sústave S a pochádza z pôsobenia vonkajších síl na skúmané teleso. Druhá časť je daná iba pohybom sústavy S'. Môžeme ju napísať aj ako , kde je zrýchlenie sústavy S' oproti sústave S. Vzťah, ktorý sme tu odvodili je presne ten istý, ktorý sa vždy používa pri výpočte zotrvačnej sily.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KVASNICA, Jozef et al. Mechanika. Vyd. 2. Praha: Academia, 2004. 476 s. ISBN 80-200-1268-0. s. 7.