Teória relativity

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
E=mc^2

Pojem Teória relativity Alberta Einsteina zahŕňa dvojicu fyzikálnych teórií: špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity. Tieto teórie boli zostavené, aby vysvetlili fakt, že elektromagnetické vlny nepodliehajú Newtonovským pohybovým zákonom. Bolo dokázané, že sa pohybujú konštantnou rýchlosťou, nezávisle na pohybe pozorovateľa. Základnou myšlienkou je, že dvaja pozorovatelia, ktorí sú vo vzájomnom pohybe, odmerajú odlišné časové a priestorové intervaly tých istých udalostí, ale fyzikálna podstata pozorovaného javu bude pre oboch rovnaká.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Podrobné spracovanie sa nachádza v článkoch:

Historicko-filozofické vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Pre väčšinu ľudí, ktorým bola newtonovská fyzika so svojimi priamkami a pravými uhlami dokonale zrozumiteľná, sa relativita stala len neurčitým zdrojom znepokojenia. Chápali ju tak, že absolútny čas a absolútna dĺžka už ((9-10)) neplatia, že pohyb je krivočiary. V kozmickom dianí odrazu prestala existovať istota. 'Doba sa vymkla z kĺbov,' poznamenal kedysi smutne Hamlet. Teraz to bolo tak, ako keby sa zemská os vymkla z ložísk a Zem sa potácala vesmírom bez uznávaných meradiel a pravidiel. Začiatkom dvadsiatych rokov sa po prvý raz medzi obyčajnými ľuďmi objavil názor, že niet nijakých absolútnych hodnôt. A že to platí nielen o čase a priestore, ale aj o dobre a zle a vedení a vôbec o všetkých hodnotách. Relativita sa začala omylom - a možno osudovo - zamieňať za relativizmus. Toto nepochopenie verejnosti neskľučovalo nikoho viac než samotného Einsteina.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]