Preskočiť na obsah

Korónový výboj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Korónový výboj
Fotografia izolantov 500kV diaľkového vedenia (s dlhou expozíciou).

Korónový výboj je neúplný, samovoľný tlejivý výboj, vznikajúci na hrotoch a silne zakrivených elektródach (vodičoch) pri prekročení počiatočného napätia, teda v silne nehomogénnom elektrickom poli. Pri prekročení počiatočného napätia výboj začína byť samostatný a novo nabité častice sa tvoria nárazovou ionizáciou. Počiatočné napätie závisí od materiálu elektródy, hladkosti povrchu, polomeru zakrivenia vodiča, od atmosférických podmienok (teplota, tlak, vlhkosť vzduchu a pod.), okolitého žiarenia, znečistenia elektródy a pod.. Prejavuje sa počuteľným praskaním, syčaním, viditeľným výbojom a ultrafialovým žiarením.[1] Výboj sa zväčšuje so zvyšujúcim sa napätím medzi elektródami (elektródou a zemou), až dôjde k preskoku, čím sa zapáli elektrický oblúk.[2]

Ionizácia vzduchu nárazom, v elektrickom poli

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vzduchu sa vždy nachádzajú ióny, napríklad vplyvom kozmického žiarenia. V prípade silného elektrického poľa sú ióny urýchľované a zmenšuje sa možnosť ich rekombinácie. V silnom elektrickom poli, s dostatočnou strednou voľnou dráhou, teda vo vzduchu za normálneho tlaku pri intenzite elektrického poľa asi 30 000 V/cm, sú ióny urýchlené natoľko, že pri zrážke s ďaľšou časticou ju ionizujú, dávajú sa do pohybu, ionizujú ďaľšie častice a vzniká lavínovitá ionizácia. Táto potom spôsobuje samoudržateľný korónový výboj.[3]


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SCHOLZ, Vladimír. Korónovým výbojem proti koronaviru [online]. aldebaran.cz, [cit. 2021-12-27]. Dostupné online. (po česky)
  2. Iraida Kolcunová, Juraj Kurimský, Ján Zbojovský, Katedra elektroenergetiky, Fakulta elektrotechniky a informatiky, Technická univerzita v Košiciach, Modelovanie korónových výbojov, str.18-21, ISSN 1337-0103
  3. Vedenie elektriny v plynoch a vo vákuu, Ionizácia plynov [online]. kf.elf.stuba.sk, [cit. 2021-12-27]. Dostupné online.