Elektrický oblúk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Elektrický oblúk pri napätí 3000 V

Elektrický oblúk je elektrický výboj, ktorý nastáva vtedy, keď medzi dvoma elektricky opačne nabitými elektródami pretečie elektrický prúd cez normálne nevodivé prostredie, napríklad cez vzduch alebo vákuum.

Vzniká pri vypínaní elektrického zariadenia medzi kontaktmi. Je to vodivá dráha vytvorená rozžeravenými časticami látky, z ktorej sú vytvorené kontakty a z materiálu prostredia v ktorom oblúk horí. Pre vodivú dráhu elektrického oblúka neplatí Ohmov zákon. Elektrický oblúk spôsobuje opaľovanie kontaktov, ktoré skracuje životnosť kontaktov a deformuje ich povrch, zvyšuje stykový odpor a teplotu styku. Oteplenie kontaktov závisí od materiálu kontaktov, technológie ich výroby, doby trvania elektrického oblúka, spôsobu zhášania oblúka. Elektrický oblúk sa ľahšie zháša v striedavom obvode ako v jednosmernom ( striedavý prúd - sínusový priebeh – prechod prúdu cez nulu).

Spôsoby zhášania elektrického oblúka:

- Masívnou konštrukciou kontaktov – hlavne v js. obvodoch

- Úpravou kontaktov

- Prerušením oblúka vo viacerých miestach

- Rýchlym oddialením kontaktov

- Vyfúknutie oblúka magnetickým poľom

- Vyfúknutie stlačeným vzduchom

- Zhášacím médiom – olej, plyn (SF6), piesok (poistky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]