Ortonormalita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ortonormalita je matematická vlastnosť vektorov, ktorá hovorí, že dva vektory sú ortogonálne (na seba navzájom kolmé) a normalizované (veľkosť každého prvku je jednotková, teda sú to jednotkové vektory).[1] Táto požiadavka sa často aplikuje na báze vektorového priestoru.

Túto vlastnosť možno vyjadriť pomocou Kroneckerovej delty , pre ktorú platí, že ak a ak :

Operácia definovaná zátvorkami závisí od zvoleného vektorového priestoru. Napríklad pre vektory v unitárnom priestore je takouto operáciou skalárny súčin.[1] V kvantovej mechanike, kde bázu priestoru tvoria funkcie, sa ortonormalita definuje pomocou určitého integrálu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b LUKÁČIK, Martin; LUKÁČIKOVÁ, Adriana; SZOMOLÁNYI, Karol. Základy lineárnej algebry pre ekonometriu [online]. Fakulta hospodárskej informatiky, Ekonomická univerzita v Bratislave, [cit. 2022-02-08]. Dostupné online.