Jadro Slnka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
vnútorná stavba Slnka a jeho jadro

Jadro Slnka je centrálna časť Slnka, v ktorej prebiehajú termojadrové reakcie. Vzniká tu všetka energia Slnka.

Jadro Slnka siaha od stredu do vzdialenosti asi 175 tisíc kilometrov. Jeho teplota v strede sa odhaduje na 14 000 000 až 20 000 000 K, na okraji asi 7 000 000 kelvinov. Jeho tlak sa odhaduje na 150×109 atmosfér. Hustota vonkajšej časti jadra je asi 20 g/cm3, kým vo vnútornej časti je to až 150 g/cm3. Tvoria ho hlavne voľné jadrá vodíka, hélia a elektróny. Nie je presne známe, akou rýchlosťou jadro Slnka rotuje, nakoľko Slnko má diferenciálnu rotáciu. Jedna teória hovorí, že doba rotácie môže byť 11 dní.

Jadro Slnka je zdrojom jeho energie. Prebieha tu jadrová fúzia jadier ľahkého vodíka (prócia) na hélium. Takáto reakcia je typická pre všetky hviezdy hlavnej postupnosti. Zo štyroch jadier vodíka vzniká jedno jadro hélia. 0,048 . 10−27 kg hmoty sa premení na energiu. Počet reakcií prebiehajúcich v jadre Slnka každú sekundu je 1038. To znamená, že každú sekundu sa na energiu premení 5 miliónov ton hmoty. Tlak žiarenia takto vznikajúceho pôsobí proti tlaku vznikajúceho pod vplyvom veľkej hmotnosti vonkajších vrstiev Slnka. Jadrové reakcie prebiehajúce vo vnútri Slnka môžeme zjednodušene zapísať takto:

1H + 1H = 2H + elektrónové neutríno

2H + 1H = 3He + fotón gama žiarenia

3He + 3He = 4He + 1H + 1H

Energia vzniká vo forme fotónov gama žiarenia. To je vyžarované do okolitej vrstvy žiarivej rovnováhy.

Keď v 20. rokoch 20. storočia fyzici vypočítali teplotu, aká by musela byť v jadre Slnka na to, aby bola prekonaná odpudivá sila mezdi dvoma protónmi, vyšla im nereálne vysoká hodnota – 10 miliárd stupňov Celzia. V skutočnosti temrojadrové reakcie prebiehajú už pri oveľa nižšej teplote. Umožňuje im to princíp neurčitosti.