Portál:Astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Astronomický portál
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. jún - 16685 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2459153 (2459153.4590278)
30. október

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Mesiac Io

Io je jedným z mesiacov planéty Jupiter, najvnútornejší zo skupiny mesiacov objavených Galileom. S priemerom 3 642,6 km ide o štvrtý najväčší mesiac v slnečnej sústave. Vzdialenosť od planéty je 421 700 km (0,002819 AU). Pomenovaný bol podľa gréckej mytológie po – kňažnej Héry, ktorá sa stala milenkou vládcu bohov Dia (v rímskej mytológii bol jeho ekvivalentom Jupiter).

Na povrchu mesiaca sa nachádza viac ako 400 aktívnych sopiek a Io je tak geologicky najaktívnejším telesom v slnečnej sústave. Extrémne vulkanická aktivita je výsledkom silných slapových javov spôsobených Jupiterom, Európou a Ganymedom. Slapové sily pôsobiace na celý mesiac vyvolávajú trenie, ktoré je príčinou zahrievania jeho vnútra. Erupcie na povrchu vytvárajú oblaky síry a oxidu siričitého, ktoré dosahujú výšku až 500 km. Povrch je pokrytý viac ako stovkou vrchov, ktoré vznikli vyzdvihnutím častí kôry vplyvom extrémneho stlačenia kremičitanového plášťa. Niektoré z týchto vrchov siahajú vyššie ako najvyšší pozemský vrch Mount Everest. Na rozdiel od väčšiny mesiacov vo vonkajšej slnečnej sústave, ktoré majú na povrchu hrubú vrstvu ľadu, je Io zložený prevažne zo kremičitanových hornín, ktoré sú okolo roztaveného železného alebo síro-železného jadra. Väčšina povrchu mesiaca je charakteristická rozsiahlymi pláňami pokrytými sírou alebo zmrznutým oxidom siričitým, čo spôsobuje jeho zvláštne sfarbenie.

Povrchový vulkanizmus je zodpovedný za veľké množstvo unikátnych útvarov na Io. Sopečné mračná a lávové prúdy neustále pretvárajú povrch mesiaca. Jeho sfarbenie, ktoré sa vyskytuje v rôznych odtieňoch červenej, žltej, bielej, čiernej a zelenej, je spôsobené väčšinou zlúčeninami síry. Veľké množstvo lávových prúdov, niekoľko z nich dlhších než 500 km, prispievajú k rýchlym zmenám vzhľadu povrchu. Pri pohľade z vesmíru povrch mesiaca pripomína povrch pizze. Sopečné erupcie neustále dopĺňajú materiál do slabej atmosféry Io a druhotne aj do rozsiahlej magnetosféry Jupitera.

Súhvezdie mesiaca
Perseus constellation map.png

Perzeus (Perseus, skratka Per) je súhvezdie na severnej oblohe pomenované po gréckom hrdinovi, ktorý zabil obludu Medúzu. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom.

Obsahuje známu premennú hviezdu Algol (β Per) a dvojitú hviezdokopu chí a h Persei. Nachádza sa v ňom aj radiant meteorického roja Perzeíd. Pri pozorovaní z územia Slovenska je súhvezdie sčasti cirkumpolárne.

Legenda

Podľa gréckej legendy bol Perzeus jedným z mnohých synov boha Dia. Vyrastal na ostrove Serifos, kde ho prinieslo more aj s jeho matkou Danae v drevenej truhlici. Kráľ Serifu Polydektes sa obával, že ho Perzeus pripraví o trón a preto mu dal úlohu, aby priniesol hlavu Medúzy. Dúfal, že sa ho tým zbaví, lebo Medúza bola obluda so zvieracími tesákmi a s hadmi namiesto vlasov. Bola taká škaredá, že všetko živé pri pohľade na ňu skamenelo. Do tejto podoby bola zakliata bohyňou Athénou podľa niektorých legiend za to, že sa s ňou kedysi vyrovnala krásou. Perzeus napokon Medúzu zabil. Na radu bohyne Athény na ňu nehľadel priamo, ale pozoroval ju v svojom lesklom štíte ako v zrkadle. Keď Medúza zaspala, odťal jej hlavu a schoval ju do kapsy. Preto býva Perzeus zobrazovaný s mečom, štítom a hlavou Medúzy v ruke.

ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
NGC 1600
Crescent Saturn as seen from Voyager 1.jpg Obrázok týždňa
Sn 1006.jpg


Pozostatok po supernove SN 1006 vo vzdialenosti 7000 ly od Zeme. SN 1006 bola najjasnejšia zaznamenaná supernova v histórii. Okrem tejto nepravidelnej hmloviny nezanechala po sebe nijaké zrútené teleso akým je neutrónová hviezda alebo čierna diera.
Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto136108 Haumea1 Ceres50000 QuaoarAtmosféra MarsuBarnardova hviezdaČasomiera na MarseEnceladus (mesiac)Galaxia (Mliečna cesta)Galileo (kozmická sonda)GRB 970228Halleyho kométaHerbigov-Harov objektHviezdaIo (mesiac)JupiterKalisto (mesiac)Mačacie oko (hmlovina)NeptúnOblakOpportunityOrión (súhvezdie)Pásmo planétokPrstence SaturnaSpektrálna klasifikáciaTitan (mesiac)Tritón (mesiac)Voda na MarseVoyager 2Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
ESO 137-001IC 43Zatmenie slnka 21. augusta 2017Alfa AraeIC 3Zoznam špirálových galaxiíThornov-Żytkowovej objekt2020 CD3Virgo (detektor)Cambridge ObservatoryTvar ZemeSpektr-RGJames GlaisherGeorge William HillRovníkový hrebeňLissajousova obežná dráhaMax qHalo orbitaRovníkové vydutieHubblovo hlboké poleZamrznutá obežná dráhaHeliosynchronná obežná dráhaPrecesia uzlovAegaeon (mesiac)HAT-P-5Near-Earth Object Surveillance MissionLIGO2I/Borisov1I/ʻOumuamuaPelikán (hmlovina)IC 2944TW HydraeLincoln Near-Earth Asteroid ResearchR136a1UrodelusSvetelná krivkaJužné Plejády3C 793C 147Terminátor (slnečný)


Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Príbuzné portály
Schematicky atom.png

Fyzikálny portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Celestia.png

Portál Slnečná sústava
The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg

Hviezdny portál
Súhvezdia
Androméda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Kentaur | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malá medvedica | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Gas giants in the solar system.jpg

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galaktická sústava súradníc, Galileiho ďalekohľad, Gama Persei, Globula, Hubblovo ultrahlboké pole, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, M60-UCD1, Mimozemská obloha (en:Extraterrestrial sky), Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Superzem, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda, ...
Rozšíriť: (225088) Gonggong, 90482 Orcus, Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29, 20000 Varuna, 28978 Ixion, Messier 5, Messier 9, Messier 10, Messier 12, Messier 21, Messier 22, Messier 23, Messier 24, Messier 26, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Proxima Centauri – (prekontrolovať, najmä aktuálnosť, doplniť refy aj z cs wiki) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), Orión (hmlovina) (výrazne rozširiť, doplniť napr. pozorovania v spektrách)
Na Perfektný článok: 134340 Pluto (doplniť o údaje z New Horizons, najmä stať Povrch, rozličné hypotézy) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg Hviezda · Celestia.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Airplane template.png Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis · ChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny