Portál:Astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Astronómia Portál Kozmonautika Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
Astronomický portál
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. apríl - 16622 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2458596 (2458595.5284722)
22. apríl

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Mliečna cesta na zábere zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu

Galaxia (- s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä staršie Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava. Je to špirálová galaxia s priečkou, ktorá je časťou miestnej skupiny galaxií. Patrí medzi miliardy galaxií v pozorovateľnom vesmíre. Jej pomenovanie (Mliečna cesta) je prekladom z latinského Via Lactea, čo je prekladom gréckeho Γαλαξίας (Galaxias). Meno odkazuje na bledý pás svetla vytvoreného početnými vzdialenými hviezdami vzdialenejších galaktických ramien, ktoré môžeme vidieť zo Zeme.

Niektoré zdroje uvádzajú, že názov Mliečna cesta sa striktne vzťahuje len pre charakteristický pohľad na svietiaci pás oblohy nazývaný Mliečna cesta, zatiaľ čo galaxia by mala byť pomenovaná celým menom Galaxia Mliečna cesta alebo alternatívne Galaxia. Nie je však jasné v akom rozsahu sa tieto názvy používajú, pretože pomenovanie Miečna cesta sa používa v obidvoch kontextoch.

Všetky hviezdy, ktoré je oko schopné rozlíšiť na nočnej oblohe, sú súčasťou Galaxie Mliečna cesta. Zriedkavé výnimky tvoria len príležitostné supernovy v blízkych galaxiách, ako SN 1987 A vo Veľkom Magellanovom mračne. Okrem týchto relatívne blízkych hviezd sa Galaxia javí ako matné zoskupenie svetiel klenúce sa okolo celej nebeskej sféry. Toto svetlo pochádza z hviezd a ďalšieho materiálu nachádzajúceho sa vo vnútri galaktickej roviny. Tmavé oblasti vo vnútri tejto skupiny, ako napríklad Veľká trhlina a hmlovina Uhoľné vrece, sa zhodujú s oblasťami, kde je svetlo zo vzdialených hviezd blokované tmavými hmlovinami.

Súhvezdie mesiaca
Virgo constellation map.png

Panna (♍, Virgo) je jedným zo súhvezdí zverokruhu. Je to druhé najväčšie súhvezdie na oblohe a najväčšie zvieratníkové súhvezdie. Mytologicky sa najčastejšie spája s bohyňou Asterou, s čím súvisí pôvod súhvezdia Váhy, alebo s bohyňou Demeter, s ktorou zase súvisí pomenovanie jej najjasnejšej hviezdy Spiky. Na starých vyobrazeniach sa Panna znázorňuje ako žena s krídlami.

Nachádza sa na západ od súhvezdia Váhy a na východ od súhvezdia Lev. Možno ho ľahko zbadať vďaka jeho jasnej hviezde α Spika. Pannou prechádza okrem ekliptiky, ktorá je vlastná každému zvieratníkovému súhvezdiu, tiež svetový rovník, takže leží čiastočne na severnej a čiastočne na južnej oblohe. V mieste priesečníku svetového rovníka a ekliptiky sa nachádza astronomicky významný jesenný bod. Z toho vyplýva, že súhvezdie je na nočnej oblohe pozorovateľné na jar.

Z hľadiska objektov mimo slnečnej sústavy v Panne dominujú najmä galaxie. Obsahuje významnú kopu galaxií Virgo. Známym objektom Panny je tiež Sombrérová galaxia.


ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
Alnitak, najjasnejšia hviezda typu O na oblohe, s blízkou hmlovinou
Crescent Saturn as seen from Voyager 1.jpg Obrázok týždňa
Lovell Telescope 5.jpg


Lovellov teleskop, rádiový ďalekohľad, ktorý je súčasťou observatória Jodrell Bank Observatory v Anglicku. S priemerom parabolickej antény 76 m patrí k najväčším samostatným rádioteleskopom na svete.
Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto136108 Haumea1 Ceres50000 QuaoarAtmosféra MarsuBarnardova hviezdaČasomiera na MarseEnceladus (mesiac)Galaxia (Mliečna cesta)Galileo (kozmická sonda)Halleyho kométaHerbigov-Harov objektHviezdaIo (mesiac)JupiterKalisto (mesiac)Mačacie oko (hmlovina)NeptúnOblakOpportunityOrión (súhvezdie)Pásmo planétokPrstence SaturnaSpektrálna klasifikáciaTitan (mesiac)Tritón (mesiac)Voda na MarseVoyager 2Vznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
UrodelusSvetelná krivkaJužné Plejády3C 793C 147Terminátor (slnečný)HD 106906HAT-P-38XX TrianguliHD 9298Sh2-301Sh2-307Horizontálne súradniceAstronomické súradnicové systémyBeresheet SpaceILMedzinárodné označenie satelitov IDKatalógové číslo satelitu USSPACECOMDvojriadkové elementy dráhyÉdouard RocheKruhová dráhaParabolická dráhaHyperbolická dráhaOberthov efektGraf rezov charakteristickej energie C3Delta-vAerobrakingJacobiho integrálRocheov lalokStavový vektorPierre Louis MaupertuisEfektívny potenciálPioneer Venus MultiprobeGravitačný potenciálSojuz TM-1Arp 7William Hyde WollastonMikroskopická čierna dieraZenitová hviezdaMetón z AténPlanckova hviezda


Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Príbuzné portály
Schematicky atom.png

Fyzikálny portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Celestia.png

Portál Slnečná sústava
The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg

Hviezdny portál
Súhvezdia
Androméda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Kentaur | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malá medvedica | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Gas giants in the solar system.jpg

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galileiho ďalekohľad, Globula, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Superzem, Svetelná krivka, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda...
Rozšíriť: Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Gemma, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29, 20000 Varuna, 28978 Ixion, 90377 Sedna, 90482 Orcus, a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať), Orión (hmlovina) (výrazne rozširiť, doplniť napr. pozorovania v spektrách)
Na Perfektný článok: Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia ( The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg Hviezda · Celestia.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg TenisChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny