Portál:Astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Astronomický portál
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. jún - 16526 článkov)
? ! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2457929 (2457928.5111111)
24. jún
  • 1637 – zomrel Nicolas-Claude Fabri de Peiresc, francúzsky astronóm (* 1580)
  • 1915 – narodil sa Fred Hoyle, britský astronóm a spisovateľ sci-fi († 2001)
  • 1947 – pilot Kenneth Arnold videl v blízkosti svojho lietadla 9 záhadných objektov, čo je považované za prvé novodobé pozorovanie UFO
  • 1998 – sonda SOHO po neúspešnom prechode do záchranného módu stratila orientáciu a prerušilo sa s ňou spojenie. Trvalo takmer 4 mesiace, kým sa podarilo spojenie opäť obnoviť

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Mesiac Io

Io je jedným z mesiacov planéty Jupiter, najvnútornejší zo skupiny mesiacov objavených Galileom. S priemerom 3 642,6 km ide o štvrtý najväčší mesiac v slnečnej sústave. Vzdialenosť od planéty je 421 700 km (0,002819 AU). Pomenovaný bol podľa gréckej mytológie po – kňažnej Héry, ktorá sa stala milenkou vládcu bohov Dia (v rímskej mytológii bol jeho ekvivalentom Jupiter).

Na povrchu mesiaca sa nachádza viac ako 400 aktívnych sopiek a Io je tak geologicky najaktívnejším telesom v slnečnej sústave. Extrémne vulkanická aktivita je výsledkom silných slapových javov spôsobených Jupiterom, Európou a Ganymedom. Slapové sily pôsobiace na celý mesiac vyvolávajú trenie, ktoré je príčinou zahrievania jeho vnútra. Erupcie na povrchu vytvárajú oblaky síry a oxidu siričitého, ktoré dosahujú výšku až 500 km. Povrch je pokrytý viac ako stovkou vrchov, ktoré vznikli vyzdvihnutím častí kôry vplyvom extrémneho stlačenia kremičitanového plášťa. Niektoré z týchto vrchov siahajú vyššie ako najvyšší pozemský vrch Mount Everest. Na rozdiel od väčšiny mesiacov vo vonkajšej slnečnej sústave, ktoré majú na povrchu hrubú vrstvu ľadu, je Io zložený prevažne zo kremičitanových hornín, ktoré sú okolo roztaveného železného alebo síro-železného jadra. Väčšina povrchu mesiaca je charakteristická rozsiahlymi pláňami pokrytými sírou alebo zmrznutým oxidom siričitým, čo spôsobuje jeho zvláštne sfarbenie.

Povrchový vulkanizmus je zodpovedný za veľké množstvo unikátnych útvarov na Io. Sopečné mračná a lávové prúdy neustále pretvárajú povrch mesiaca. Jeho sfarbenie, ktoré sa vyskytuje v rôznych odtieňoch červenej, žltej, bielej, čiernej a zelenej, je spôsobené väčšinou zlúčeninami síry. Veľké množstvo lávových prúdov, niekoľko z nich dlhších než 500 km, prispievajú k rýchlym zmenám vzhľadu povrchu. Pri pohľade z vesmíru povrch mesiaca pripomína povrch pizze. Sopečné erupcie neustále dopĺňajú materiál do slabej atmosféry Io a druhotne aj do rozsiahlej magnetosféry Jupitera.

Súhvezdie mesiaca
Scorpius constellation map.png

Škorpión (Scorpius, ♏) je zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Váhy smerom na západ a Strelec smerom na východ. Je to veľké súhvezdie južnej pologule v blízkosti stredu Mliečnej cesty. Vďaka svojej rozlohe a pozícii je veľmi bohaté na deep-sky objekty viacerých druhov.

Slnko ním prechádza veľmi krátko, ako sa hovorí aj v gréckej báji. Je to len 6 dní, od 23. novembra do 29. novembra. Zo všetkých súhvezdí, ktorými prechádza ekliptika, má Škorpión najkratší úsek. Je dlhý len približne 6°. V dávnych časoch, keď toto súhvezdie ešte ležalo v znamení, ktorému dalo meno, ho toto 30° široké znamenie, oveľa presahovalo. Vďaka ekliptike v ňom môžeme nájsť planéty aj Mesiac, i keď sa, rovnako ako Slnko, zdržiavajú v tomto súhvezdí len pomerne krátko.

Legenda

Zoskupenie hviezd medzi Strelcom a Váhami pripomína škorpióna pripraveného bodnúť. Preto už dávne národy nazývali toto súhvezdie Škorpiónom. Grécka báj hovorí, že je to škorpión, ktorého vypustila kedysi z podzemia sama bohyňa Héra, aby bodol a usmrtil Orióna.


ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
Tycho Brahe
Crescent Saturn as seen from Voyager 1.jpg Obrázok týždňa
Pismis 24.jpg

Rozsiahly komplex emisných hmlovín NGC 6357 na chvoste Škorpióna. V jasnej centrálnej časti hmloviny sú piliere z molekulárneho prachu. V nich sa pravdepodobne ukrývajú vznikajúce hviezdy. Hviezdy, ktoré sa v hmlovine už sformovali, tvoria hviezdokopu Pismis 24. Ich hviezdne vetry a energetické žiarenie postupne vymetajú zárodočný prach z hmloviny, ale súčasne ju vybudzujú, aby svietila.

Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto136108 Haumea1 Ceres50000 QuaoarAtmosféra MarsuBarnardova hviezdaEnceladus (mesiac)Galaxia (Mliečna cesta)Hubblov vesmírny ďalekohľadHviezdaIo (mesiac)JupiterKallisto (mesiac)NeptúnPásmo planétokTriton (mesiac)Voda na MarseVznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog - WASP-12Quasi-starIRAS 10214+4724PGC 6240Margherita HackováAbell 2065PGC 54876Zoznam PGC objektovLambda ArietisΕ ArietisPolmesiac (symbol)Alfa MicroscopiiChaotická rotáciaMAVENVera RubinováKompaktná hviezdaAlexej DuchoňTheodor von OppolzerChristian MayerMladý hviezdny objektBokova globulaProtoplanetárna hmlovinaTúlavá planétaHnedý podtrpaslíkTRAPPIST-1Caroline HerschelováČasomiera na MarseHvezdáreň OndřejovDotyčnicový meteoroidEurópska bolidová sieťS/2004 N 1Veľký denný bolid z roku 1972Prelet meteoroidu EN131090 nad Česko-Slovenskom a PoľskomSN 1987AKvarková hviezdaČierna hviezdaĽudmila Georgijevna KaračkinováAlfa ScutiPark tmavej oblohyAlfa Sextantis


Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Príbuzné portály
Schematicky atom.png

Fyzikálny portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Celestia.png

Portál Slnečná sústava
Súhvezdia
Androméda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Kentaur | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malá medvedica | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Gas giants in the solar system.jpg

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galileiho ďalekohľad, Globula, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, μ Leonis, Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog, Superzem, Svetelná krivka, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda...
Rozšíriť: Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Gemma, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29 a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hmlovina Mačacie oko (prejsť štylistiku) - Prstence Saturna (doplniť) - Herbig-Harov objekt (upraviť štylistiku, prekontrolovať správnosť prekladu) - Io (mesiac) (gramatika, štylistika, správnosť prekladu) - Kallisto (mesiac) (gramatika, štylistika, správnosť prekladu) - Titan (mesiac) (doplniť, oreferovať) - Halleyova kométa (prejsť gramatiku, štylistiku) - Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Súhvezdie Orión (prejsť gramatiku, štylistiku, doplniť text, referencie) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať)
Na Perfektný článok: Hubblov vesmírny ďalekohľad (prejsť gramatiku, štylistiku, aktualizovať) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (Celestia.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg TenisChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny