Portál:Astronómia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Astronomický portál
Maria Mitchell
Amatérski astronómovia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. júl - 16529 článkov)
! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž
Výročia
Aktuálny Juliánsky dátum je 2457957 (2457956.6236111)
22. júl

ďalšie výročia...

Odporúčaný článok
Mars

Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka. Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre). Pomenovaná je po Marsovi, starorímskom bohovi vojny. Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme. Ide o planétu terestrického typu, to znamená, že má pevný horninový povrch pokrytý impaktnými krátermi, vysokými sopkami, hlbokými kaňonmi a ďalšími útvarmi. Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos.

V období, keď je Mars v opozícii (nachádza sa na opačnej strane oblohy ako Slnko), je viditeľný na oblohe po celú noc. Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní pochádzajú z obdobia prvých civilizácií. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania. Považovali ju za symbol ohňa a krvi, pretože horniny, pôda a obloha na planéte majú červený, alebo ružový odtieň. Nazývali ju „Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Hviezda smrti“ alebo „Boh vojny“.

Takmer 20 úspešných kozmických sond od 60. rokov 20. storočia umožnilo detailné skúmanie planéty. V súčasnosti (2014) sú na obežnej dráhe Marsu tri funkčné sondy (Mars Odyssey, Mars Express a Mars Reconnaissance Orbiter) a na povrchu planéty sa pohybujú dve vozidlá misie: Opportunity a Curiosity, ktoré poskytujú údaje, umožňujúce mapovať väčšiu časť povrchu, definovať základné historické obdobia, či porozumieť základným javom odohrávajúcim sa na planéte. K planéte mieri aj „Mars Orbiter Mission“ z Indickej vesmírnej výskumnej organizácie (ISRO), vypustenej 5. novembra 2013. Pokiaľ bude úspešná, stane sa štvrtou agentúrou po Sovietskom vesmírnom programe, NASA a ESA, ktorá dosiahne Mars.

Súhvezdie mesiaca
Cygnus constellation map.png

Labuť (Cygnus) alebo Severný kríž je severné súhvezdie, jedno zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom a jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Patrí medzi výrazné súhvezdia letnej oblohy a obsahuje nápadný obrazec pripomínajúci letiaceho vtáka. Jej najjasnejšia hviezda Deneb predstavujúca chvost Labute je súčasťou asterizmu Letný trojuholník.

Labuť je súhvezdie veľmi bohaté na jasné hviezdy a zaujímavé objekty. Na oblohe sa niekedy hľadá pomerne ťažko, hlavne v oblastiach bez mestského osvetlenia za veľmi jasných nocí, pretože Labuť „letí v Mliečnej ceste“, z ktorej jej vytŕčajú iba krídla. Pomôckou pri jej hľadaní na nočnej oblohe môže byť fakt, že dlhý labutí krk sa nachádza medzi súhvezdím Delfína a Lýry. Krk je zakončený známou farebnou dvojhviezdou Albireo. Medzi najznámejšie deep-sky Labute patrí dvojica otvorených hviezdokôp M29 a M39, zvyšok po supernove Riasy, emisná hmlovina Severná Amerika a jeden z najbližších kandidátov na hviezdnu čiernu dieru, objekt Cygnus X-1.

Legenda

Báj hovorí, že na labuť sa premieňal vládca Olympu, mocný Zeus, keď sa chcel pozrieť medzi ľudí. V tejto podobe navštívil aj spartskú kráľovnú Lédu, ktorá ho zaujala svojou krásou. Aby sa k nej mohol priblížiť, nechal sa prenasledovať obrovským orlom, pred ktorým ho kráľovná zachránila. Léda sa po návšteve Dia stala matkou blížencov Kastora a Polluxa a tiež krásnej Heleny, pre ktorú vypukla Trójska vojna.


ďalšie súhvezdia...

Kategórie
Zoznamy
Vedeli ste, že...
Tycho Brahe
Crescent Saturn as seen from Voyager 1.jpg Obrázok týždňa
Retinanebel.jpg

Planetárna hmlovina IC 4406 v súhvezdí Vlka na snímke z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Je pretkávaná temným prachom, ktorý sa podobá na cievky v ľudskom oku. To jej vyslúžilo prezývku Sietnica. Spozorovať sa dá už 10-centimetorvým ďalekohľadom, ale jej krása vynikne až pri priemere objektívu 20 cm.

Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články

Najlepšie články
Čierna diera · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša
Čo je Najlepší článok?

Dobré články
134340 Pluto136108 Haumea1 Ceres50000 QuaoarAtmosféra MarsuBarnardova hviezdaEnceladus (mesiac)Galaxia (Mliečna cesta)Hubblov vesmírny ďalekohľadHviezdaIo (mesiac)JupiterKallisto (mesiac)NeptúnPásmo planétokTriton (mesiac)Voda na MarseVznik a vývoj slnečnej sústavy
Čo je Dobrý článok?

Najnovšie články
USNOA2 1725-00522696SDSS J123510.41+135910.411830 JesseniusSmithsonian Astrophysical Observatory Star CatalogWASP-12Quasi-starIRAS 10214+4724PGC 6240Margherita HackováAbell 2065PGC 54876Lambda ArietisΕ ArietisAlfa MicroscopiiChaotická rotáciaMAVENVera RubinováKompaktná hviezdaAlexej DuchoňTheodor von OppolzerChristian MayerMladý hviezdny objektBokova globulaProtoplanetárna hmlovinaTúlavá planétaHnedý podtrpaslíkTRAPPIST-1Caroline HerschelováČasomiera na MarseHvezdáreň OndřejovDotyčnicový meteoroidEurópska bolidová sieťS/2004 N 1Veľký denný bolid z roku 1972Prelet meteoroidu EN131090 nad Česko-Slovenskom a PoľskomSN 1987AKvarková hviezdaČierna hviezdaĽudmila Georgijevna KaračkinováAlfa Scuti


Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku:

Príbuzné portály
Schematicky atom.png

Fyzikálny portál
Shuttle.svg

Kozmonautický portál
Celestia.png

Portál Slnečná sústava
Súhvezdia
Androméda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Kentaur | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malá medvedica | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Gas giants in the solar system.jpg

Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov
Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galileiho ďalekohľad, Globula, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, μ Leonis, Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog, Superzem, Svetelná krivka, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda...
Rozšíriť: Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Gemma, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29 a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky...
Doladiť:

Na Dobrý článok: Hmlovina Mačacie oko (prejsť štylistiku) - Prstence Saturna (doplniť) - Herbig-Harov objekt (upraviť štylistiku, prekontrolovať správnosť prekladu) - Io (mesiac) (gramatika, štylistika, správnosť prekladu) - Kallisto (mesiac) (gramatika, štylistika, správnosť prekladu) - Titan (mesiac) (doplniť, oreferovať) - Halleyova kométa (prejsť gramatiku, štylistiku) - Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Súhvezdie Orión (prejsť gramatiku, štylistiku, doplniť text, referencie) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať)
Na Perfektný článok: Hubblov vesmírny ďalekohľad (prejsť gramatiku, štylistiku, aktualizovať) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť)

Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (Celestia.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg TenisChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny