Portál:Astronómia

	Astronomický portál
Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy. Slovo astronómia etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástron – hviezda + νόμος, nómos – zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

Astronomický index (22. jún - 16526 článkov)

? ! 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D Ď E É F G H CH I J K L Ľ M N O P Q R S Š T U Ú V W X Y Z Ž

Výročia Aktuálny Juliánsky dátum je 2457929 (2457928.5111111) 24. jún 1637 – zomrel Nicolas-Claude Fabri de Peiresc, francúzsky astronóm (* 1580) 1915 – narodil sa Fred Hoyle, britský astronóm a spisovateľ sci-fi († 2001) 1947 – pilot Kenneth Arnold videl v blízkosti svojho lietadla 9 záhadných objektov, čo je považované za prvé novodobé pozorovanie UFO 1998 – sonda SOHO po neúspešnom prechode do záchranného módu stratila orientáciu a prerušilo sa s ňou spojenie. Trvalo takmer 4 mesiace, kým sa podarilo spojenie opäť obnoviť ďalšie výročia... Odporúčaný článok Io je jedným z mesiacov planéty Jupiter, najvnútornejší zo skupiny mesiacov objavených Galileom. S priemerom 3 642,6 km ide o štvrtý najväčší mesiac v slnečnej sústave. Vzdialenosť od planéty je 421 700 km (0,002819 AU). Pomenovaný bol podľa gréckej mytológie po Ió – kňažnej Héry, ktorá sa stala milenkou vládcu bohov Dia (v rímskej mytológii bol jeho ekvivalentom Jupiter). Na povrchu mesiaca sa nachádza viac ako 400 aktívnych sopiek a Io je tak geologicky najaktívnejším telesom v slnečnej sústave. Extrémne vulkanická aktivita je výsledkom silných slapových javov spôsobených Jupiterom, Európou a Ganymedom. Slapové sily pôsobiace na celý mesiac vyvolávajú trenie, ktoré je príčinou zahrievania jeho vnútra. Erupcie na povrchu vytvárajú oblaky síry a oxidu siričitého, ktoré dosahujú výšku až 500 km. Povrch je pokrytý viac ako stovkou vrchov, ktoré vznikli vyzdvihnutím častí kôry vplyvom extrémneho stlačenia kremičitanového plášťa. Niektoré z týchto vrchov siahajú vyššie ako najvyšší pozemský vrch Mount Everest. Na rozdiel od väčšiny mesiacov vo vonkajšej slnečnej sústave, ktoré majú na povrchu hrubú vrstvu ľadu, je Io zložený prevažne zo kremičitanových hornín, ktoré sú okolo roztaveného železného alebo síro-železného jadra. Väčšina povrchu mesiaca je charakteristická rozsiahlymi pláňami pokrytými sírou alebo zmrznutým oxidom siričitým, čo spôsobuje jeho zvláštne sfarbenie. Povrchový vulkanizmus je zodpovedný za veľké množstvo unikátnych útvarov na Io. Sopečné mračná a lávové prúdy neustále pretvárajú povrch mesiaca. Jeho sfarbenie, ktoré sa vyskytuje v rôznych odtieňoch červenej, žltej, bielej, čiernej a zelenej, je spôsobené väčšinou zlúčeninami síry. Veľké množstvo lávových prúdov, niekoľko z nich dlhších než 500 km, prispievajú k rýchlym zmenám vzhľadu povrchu. Pri pohľade z vesmíru povrch mesiaca pripomína povrch pizze. Sopečné erupcie neustále dopĺňajú materiál do slabej atmosféry Io a druhotne aj do rozsiahlej magnetosféry Jupitera. celý článok... ďalšie odporúčané články... Súhvezdie mesiaca Škorpión (Scorpius, ♏) je zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Váhy smerom na západ a Strelec smerom na východ. Je to veľké súhvezdie južnej pologule v blízkosti stredu Mliečnej cesty. Vďaka svojej rozlohe a pozícii je veľmi bohaté na deep-sky objekty viacerých druhov. Slnko ním prechádza veľmi krátko, ako sa hovorí aj v gréckej báji. Je to len 6 dní, od 23. novembra do 29. novembra. Zo všetkých súhvezdí, ktorými prechádza ekliptika, má Škorpión najkratší úsek. Je dlhý len približne 6°. V dávnych časoch, keď toto súhvezdie ešte ležalo v znamení, ktorému dalo meno, ho toto 30° široké znamenie, oveľa presahovalo. Vďaka ekliptike v ňom môžeme nájsť planéty aj Mesiac, i keď sa, rovnako ako Slnko, zdržiavajú v tomto súhvezdí len pomerne krátko. Legenda Zoskupenie hviezd medzi Strelcom a Váhami pripomína škorpióna pripraveného bodnúť. Preto už dávne národy nazývali toto súhvezdie Škorpiónom. Grécka báj hovorí, že je to škorpión, ktorého vypustila kedysi z podzemia sama bohyňa Héra, aby bodol a usmrtil Orióna. celý článok... ďalšie súhvezdia... Kategórie Astronómia: Astrofyzika - Kozmológia - Slnečná sústava - Astronómovia - Súhvezdia Astronomické objekty: Zoznamy - Galaxie - Hmloviny - Hviezdokopy - Planéty - Planétky - Kométy - Hviezdy - Kvazary - Čierne diery Astronomické prístroje: ďalekohľady - rádioteleskopy - observatóriá všetky kategórie... Zoznamy Hviezdy: Tradičné názvy – Hviezdy podľa súhvezdí – Najjasnejšie hviezdy – Najbližšie hviezdy – Najbližšie jasné hviezdy – Najväčšie hviezdy – Najťažšie hviezdy – Najmenšie hviezdy – Hviezdy s planétami – Premenné hviezdy – Polopravidelné premenné – Pulzary Súhvezdia: Súhvezdia podľa rozlohy – Hviezdy podľa súhvezdí Galaxie: Najbližšie galaxie – Skupiny a kopy galaxií – Kvazary Planétky: 1 – 250 – 251 – 500 – 501 – 750 – 751 – 1000 –  … Kométy: Periodické kométy – Neperiodické kométy – Meteorické roje Astronomické katalógy: Messierove objekty – NGC objekty (1-250 – 251-500 – 501-750 – 751-1000 – 1001-1250 – 1251-1500 – 1501-1750 – 751-1000 – ...) – IC objekty (1-250 – 251-500 – 501-750 – 751-1000 – ...) Astronómovia – Astrofyzici Automaticky generovaný zoznam všetkých astročlánkov

Vedeli ste, že... ...nemecký astronóm Julius Schiller chcel v 17. storočí premenovať súhvezdie Hadonos na "Svätý Benedikt v tŕní"? ...každú sekundu zasiahne ľudské telo 10 biliárd fotónov pochádzajúcich z Veľkého tresku? ...sféra hviezd sa v heliogeocentrickej predstave vesmíru Tycha Braheho nachádzala iba necelých 90 miliónov kilometrov od Zeme? ...najväčší ďalekohľad sveta je na hore Mauna Kea na Havaji ? ...hoci sú hviezdy Betelgeuze a Rigel v rozličných štádiách vývoja, sú rovnako staré a možno majú aj spoločný pôvod? ...najstaršia fungujúca hvezdáreň je v Južnej Kórei od roku 72 n.l.? Archív zaujímavostí... Obrázok týždňa Rozsiahly komplex emisných hmlovín NGC 6357 na chvoste Škorpióna. V jasnej centrálnej časti hmloviny sú piliere z molekulárneho prachu. V nich sa pravdepodobne ukrývajú vznikajúce hviezdy. Hviezdy, ktoré sa v hmlovine už sformovali, tvoria hviezdokopu Pismis 24. Ich hviezdne vetry a energetické žiarenie postupne vymetajú zárodočný prach z hmloviny, ale súčasne ju vybudzujú, aby svietila. ďalšie obrázky... Články Astronómia: Gama astronómia - Röntgenová astronómia - Optická astronómia - Infračervená astronómia - Rádioastronómia - Astrometria - Nebeská mechanika - Astrofyzika - Kozmológia - Kozmogónia - Dejiny astronómie Sférická astronómia: Nebeská sféra - Nebeský pól - Nebeský rovník - Ekliptika - Zenit - Nadir - Meridián - Prvý vertikál - Súhvezdie Astronomické objekty: Vesmír - Kopa galaxií - Kvazar - Galaxia - Čierna diera - Hmlovina - Hviezda - Hnedý trpaslík - Hviezdna sústava - Hviezdokopa - Medzihviezdna hmota - Tmavá hmota - Planéta - Trpasličia planéta - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa Planéty: Merkúr - Venuša - Zem - Mars - Jupiter - Saturn - Urán - Neptún - Extrasolárna planéta Trpasličie planéty: Ceres - Pluto - Haumea - Eris - Makemake Galaxia (Mliečna cesta): Jadro Galaxie - Galaktické halo - Miestna sústava hviezd - Slnečná sústava - Slnko Pozri aj: Astronómia:1000 najdôležitejších článkov Najlepšie články Najlepšie články Čierna diera · Kométa · Mars · Merkúr · Mesiac · Planetárna hmlovina · Saturn · Slnko · Slnečná sústava · Spektrálna klasifikácia · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · Urán (planéta) · Veľká medvedica · Veľký tresk · Venuša Čo je Najlepší článok? Dobré články 134340 Pluto • 136108 Haumea • 1 Ceres • 50000 Quaoar • Atmosféra Marsu • Barnardova hviezda • Enceladus (mesiac) • Galaxia (Mliečna cesta) • Hubblov vesmírny ďalekohľad • Hviezda • Io (mesiac) • Jupiter • Kallisto (mesiac) • Neptún • Pásmo planétok • Triton (mesiac) • Voda na Marse • Vznik a vývoj slnečnej sústavy Čo je Dobrý článok? Najnovšie články Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog - WASP-12 – Quasi-star – IRAS 10214+4724 – PGC 6240 – Margherita Hacková – Abell 2065 – PGC 54876 – Zoznam PGC objektov – Lambda Arietis – Ε Arietis – Polmesiac (symbol) – Alfa Microscopii – Chaotická rotácia – MAVEN – Vera Rubinová – Kompaktná hviezda – Alexej Duchoň – Theodor von Oppolzer – Christian Mayer – Mladý hviezdny objekt – Bokova globula – Protoplanetárna hmlovina – Túlavá planéta – Hnedý podtrpaslík – TRAPPIST-1 – Caroline Herschelová – Časomiera na Marse – Hvezdáreň Ondřejov – Dotyčnicový meteoroid – Európska bolidová sieť – S/2004 N 1 – Veľký denný bolid z roku 1972 – Prelet meteoroidu EN131090 nad Česko-Slovenskom a Poľskom – SN 1987A – Kvarková hviezda – Čierna hviezda – Ľudmila Georgijevna Karačkinová – Alfa Scuti – Park tmavej oblohy – Alfa Sextantis Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovnú redaktorku: Eryn Blaireová Príbuzné portály Fyzikálny portál Kozmonautický portál Portál Slnečná sústava

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Pozri aj: WikiProjekt Astronómia, WikiProjekt Slnečná sústava, 1000 najdôležitejších článkov Vytvoriť: Čínske súhvezdia, David Fabricius, Degenerovaná hviezda, Edwin Salpeter, Galileiho ďalekohľad, Globula, Hviezdna atmosféra, Hviezdna škvrna, Galaktická sústava súradníc, μ Leonis, Neutrínový detektor, Rotačná os, Scintilácia, Slnečné spektrum, Slovenská ústredná hvezdáreň, Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog, Superzem, Svetelná krivka, Šerovek vesmíru, Uhlíková hviezda... Rozšíriť: Veľký Magellanov mrak, Malý Magellanov mrak, Gemma, Giuseppe Piazzi, Very Large Telescope, Friedrich Georg Wilhelm von Struve, Hviezdokopa M29 a ďalšie deep-sky, hviezdne výhonky... Doladiť: Na Dobrý článok: Hmlovina Mačacie oko (prejsť štylistiku) - Prstence Saturna (doplniť) - Herbig-Harov objekt (upraviť štylistiku, prekontrolovať správnosť prekladu) - Io (mesiac) (gramatika, štylistika, správnosť prekladu) - Kallisto (mesiac) (gramatika, štylistika, správnosť prekladu) - Titan (mesiac) (doplniť, oreferovať) - Halleyova kométa (prejsť gramatiku, štylistiku) - Hypotéza zriedkavej Zeme (kontrola neutrality a jazyka) - Stratigrafia Marsu (prejsť gramatiku, štylistiku) - Súhvezdie Orión (prejsť gramatiku, štylistiku, doplniť text, referencie) - Zem (výrazne rozšíriť, doplniť, oreferovať) Na Perfektný článok: Hubblov vesmírny ďalekohľad (prejsť gramatiku, štylistiku, aktualizovať) - Hviezda (doplniť históriu pozorovania, mýty, filozofie a kultúrny význam, skontrolovať na preklepy a správnosť prekladu) - Jupiter (rozsiahlo doplniť) Oznam: Ak vytvoríte novú astronomickú kategóriu, zaraďte ju prosím do kategorizácie. V opačnom prípade sa články zaradené len v novej kategórii nezobrazia medzi najnovšími článkami.

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis •  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán