Observatórium Kao-čcheng
| Historic Monuments of Dengfeng in “The Centre of Heaven and Earth”* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Observatórium Kao-čcheng | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | iii, vi |
| Identifikačné č. | 1305 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 34°24′10″S 113°08′27″V / 34,40278°S 113,14083°VSúradnice: 34°24′10″S 113°08′27″V / 34,40278°S 113,14083°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2010 (34. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Astronomické observatórium Kao-čcheng (čín. 告成观星台, pchin-jin: Gàochéng guānxīngtái), tiež známe ako staré observatórium v Teng-fengu (čín. 登封古观象台, pchin-jin: Dēngfēng gǔ guānxiàngtái), je observatórium vo svätyni vojvodu z Čou v meste Kao-čcheng neďaleko mesta Teng-feng v provincii Che-nan v Číne. Toto miesto má dlhú tradíciu astronomických pozorovaní od čias dynastie Západných Čou až po ranú dynastiu Jüan. Zachoval sa tiež gnómon používaný pre kalendár Ta Jen v roku 729 nášho letopočtu a veľké observatórium z dynastie Jüan. Observatórium bolo zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 2010 ako súčasť „historických pamiatok v Teng-fengu v centre neba a zeme."[1]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Západný Čou
[upraviť | upraviť zdroj]Verí sa, že vojvoda z Čou (pribl. 1042 pred n. l.) na tomto mieste postavil Cche-jing-tchaj (observatórium na meranie tieňa alebo gnómon) na pozorovanie slnka, pretože túto oblasť považoval za stred neba a zeme. Jeho záujem o matematiku, astronómiu/astrológiu uvádza staroveká astronomická kniha Čou-pi Suan-ťing.
Dynastia Tchang
[upraviť | upraviť zdroj]Astronóm I Sing (683–727) z dynastie Tchang postavil 20 štandardizovaných gnómov rozmiestnených po Číne na meranie časovej rovnice v závislosti od geografickej polohy. Podľa návrhu Liou Čuoa z roku 604 n.l. bolo 10 z nich zarovnaných pozdĺž poludníka 114° východne od Greenwichu zo Strednej Ázie až po Vietnam, aby sa určil obvod Zeme a odchýlky od dokonalej gule. Jedno z týchto 10 observatórií sa nachádzalo v Kao-čchengu. Pozorovania sa použili na vytvorenie kalendára Ta Jen.
Južne od observatória, v chráme zasvätenom vojvodovi z Čou, možno nájsť tabuľku Š'-kuej, ktorú vytvoril I Sing. Podľa knihy Čou Li (Čouské obrady) je toto miesto stredom Zeme.
Dynastia Jüan
[upraviť | upraviť zdroj]Veľké observatórium bolo postavené v roku 1276 na začiatku dynastie Jüan na príkaz Kublajchána a navrhli ho astronómovia Kuo Šou-ťing (1231 – pribl. 1215) a Wang Sün (1235 – 1281) na pozorovanie pohybu slnka, hviezda a na záznam času.[2]
Bolo postavené z kameňov a tehál. Má dve časti: telo a š'-kuej (nazývaný aj pravítko na meranie oblohy). Samotné je vysoký 9,46 metra a 12,62 metra, ak sú zahrnuté dve skrinky na vrchu. Trochu netradičný gnómon je lišta namontovaná horizontálne medzi dve skrinky. Š'-kuej siahajúci na sever je 31,19 metra dlhý a 0,53 metra široký. Skladá sa z 36 štvorcových kameňov s dvoma paralelnými vodnými kanálmi na kontrolu jeho úrovne.[3] Umiestnenie š'-kuej je v súlade so smerom, ktorým sa dnes uberáme pri meraní poludníka. Počas merania sa cez drážky umiestni lúč. Ťing-fu (prístroj s mnohými otvormi) na vodných cestách sa používa na meranie tieňa, ktorého presnosť je do 2 milimetrov. Počas zimného slnovratu je dĺžka tieňa na poludnie takmer taká dlhá ako dĺžka š'-kuej.
Veľmi presné pozorovania slúžili pre nový kalendár Šou-š' z roku 1281, ktorý sa používal 364 rokov. Bol to zďaleka najpokročilejší kalendár na svoju dobu; dĺžka tropického roka bola určená na 365 d 5 h 49 m 20 s, čo je hodnota v súlade s hodnotou gregoriánskeho kalendára, ale získaná o 300 rokov skôr.[4]
V roku 1787 použil francúzsky astronóm Pierre Simone de Laplace tieto merania na skontrolovanie svojich výpočtov sekulárnych zmien šikmosti ekliptiky a excentricity obežnej dráhy Zeme.
Je to prvé zo série 27 observatórií postavených na začiatku dynastie Jüan.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ UNESCO World Heritage Centre. Historic Monuments of Dengfeng in “The Centre of Heaven and Earth” [online]. [Cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ International Council on Monuments and Sites. Historic Monuments of Dengfeng (China) No 1305rev [online]. [Cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ China's Oldest Star Observatory Applies for World Cultural Heritage Listing [online]. china.org.cn, 2004-04-05, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online.
- ↑ ODENWALD, Sten. Ancient Eclipses in China [online]. NASA, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ China's Oldest Star Observatory Applies for World Cultural Heritage Listing [online]. china.org.cn, 2004-04-05, [cit. 2023-12-13]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gaocheng Astronomical Observatory na anglickej Wikipédii.
