Pching-jao
| Pingyao Ancient City* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Pching-jao | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | ii, iii, iv |
| Identifikačné č. | 812 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 37°12′S 112°9′V / 37,200°S 112,150°VSúradnice: 37°12′S 112°9′V / 37,200°S 112,150°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1997 (21. zasadnutie) |
| Dodatky | 2000; 2001 |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Pching-jao (čín. 平遙, pchin-jin: Píngyáo) je stredne veľké mesto v provincii Šan-si v Číne s populáciou približne 42 tisíc obyvateľov. Nachádza sa približne 80 kilometrov na juhozápad od provinčného hlavného mesta Tchaj-jüan. Pching-jao je zároveň centrom rovnomenného okresu. Je známe predovšetkých vďaka svojej zachovalej architektúre z obdobia dynastií Ming a Čching, vďaka čomu sa roku 1997 dostalo na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Pching-jao leží na východnom okraji severočínskej sprašovej plošiny, na prechode z povodia rieky Tchaj-jüan do záplavovej oblasti riek Chuej Ťi a Liou Ken. Podnebie je kontinentálne, s dlhými studenými zimami a miernymi až teplými letami. Západne od mesta tečie rieka Fen, jeden z prítokov Žltej rieky. Väčšinu obyvateľstva tvoria etnickí Číňania, medzi ďalšie skupiny obyvateľstva patria moslimskí Chuejovia, Mandžuovia a Mongoli.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé dôkazy o ľudskom osídlení v regióne pochádzajú z obdobia paleolitu. História samotného mesta siaha až do čias dynastie Západných Čou na prelome 9. a 8. storočia pred Kristom.[1] V tejto dobe pravdepodobne prebiehala aj výstavba zemného valu ako prvého mestského opevnenia. V čase letopisov jari a jesene patrilo Pching-jao patrilo do ríše Ťin. V tomto období sa mesto prvýkrát spomínalo pod názvom Čung-tu.
Po niekoľkých zmenách názvu počas období dynastií Čchin a Chan dostalo mesto svoj názov v roku 424 nášho letopočtu počas vlády Severnej dynastie Wej. Od rozdelenia Číny na 36 krajov pod vládou prvého cisára Čchin Š'-chuang-ti v roku 221 pred Kristom je Pching-jao aj okresným mestom okresu s rovnakým názvom. Počas obdobia piatich dynastií a desiatich kráľovstiev bolo Pching-jao dobyté, vyplienené a vypálené v roku 960 počas vojny medzi dynastiami Severný Sung a Severný Chan.
V roku 1370, za vlády cisára dynastie Ming Chung-wu, bolo mesto výrazne rozšírené a väčšie mestské opevnenie bolo tentokrát postavené ako hradba s hlineným jadrom. Odvtedy sa Pching-jao vyvinulo na finančné centrum v Číne počas dynastií Ming a Čching a dominovalo do druhej polovice 19. storočia čínskemu finančnému sektoru.[2] Prvou a najväčšou bankou v Pching-jao bola Ž'-šeng-čchang (日升昌票号, doslova "prosperita pri východe slnka"), ktorá v období najväčšieho rozmachu v prvej polovici 19. storočia kontrolovala polovicu všetkého striebra v Číne a mala pobočky nielen po celej krajine, ale aj v Japonsku, Rusku či Mongolsku.[3]
V dôsledku vzostupu čínskych pobrežných miest kvôli ekonomického vplyvu západných koloniálnych mocností však Pching-jao na konci 19. a začiatkom 20. storočia stratilo na popularite a zo straty dôležitosti sa nespamätalo dodnes. Centrum finančnej moci sa presunulo predovšetkým do Hongkongu a Šanghaja. Kvôli výslednému nedostatku finančnej sily a dôležitosti bolo Pching-jao do značnej miery ušetrené deštrukcie spôsobenej modernizáciou a kultúrnou revolúciou, a tak si dokázalo zachovať svoje historické staré mesto.[4] Pching-jao má dnes najdlhšiu plne zachovanú mestskú hradbu z obdobia Ming v Číne, ktorá je od roku 1988 na zozname pamiatok Čínskej ľudovej republiky a dodnes má veľké množstvo historických domov na nádvorí. V roku 1997 bolo Pching-jao zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.[2]
Okres Pching-jao[upraviť | upraviť zdroj]
Rozdelením Číny na administratívne obvody pod vládou prvého cisára Čchin Š'-chuang-ti bol založený okres Pching-jao a mesto Pching-jao bolo vyhlásené za jeho hlavné mesto. Okres má plochu 1 253 km2 a má 450 697 obyvateľov (podľa sčítania ľudu v roku 2020).[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ "World Heritage List: Ping Yao (China), № 812" [online]. whc.unesco.org, 1996-07-26, [cit. 2023-11-20]. Dostupné online.
- ↑ a b UNESCO World Heritage Centre. Ancient City of Ping Yao [online]. whc.unesco.org, [cit. 2023-11-20]. Dostupné online.
- ↑ MORCK, Randall. The Shanxi Banks [online]. nber.org, 2010-04, [cit. 2023-11-20]. Dostupné online.
- ↑ ŠTIPLOVÁ, Klára. Severočínské městečko Pching-jao: Poklad pro milovníky historie Říše středu [online]. lideazeme.cz, 2020-02-02, [cit. 2023-11-20]. Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad okresu Pching-jao. 平遥县第七次全国人口普查公报 (Bulletin siedmeho národného sčítania ľudu v okrese Pching-jao) [online]. mp.weixin.qq.com, [cit. 2023-11-20]. Dostupné online. (cn)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pching-jao
