Fan-ťing-šan
| Fanjingshan* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Fan-ťing-šan | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | prírodná pamiatka |
| Kritériá | x |
| Identifikačné č. | 1559 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 27°53′44″S 108°40′48″V / 27,89555556°S 108,68°VSúradnice: 27°53′44″S 108°40′48″V / 27,89555556°S 108,68°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2018 (42. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Fan-ťing-šan (čín. 梵净山, pchin-jin: Fànjìngshān) je hora, ktorá sa nachádza v okrese Tchung-žen, provincia Kuej-čou, je najvyšší vrch pohoria Wu-ling v juhovýchodnej Číne s nadmorskou výškou 2 570 m. Národná prírodná rezervácia Fan-ťing-šan bola založená v roku 1978 a v roku 1986 bola vyhlásená za biosférickú rezerváciu UNESCO. Fan-ťing-šan je posvätná hora v čínskom budhizme, považovaná za bódhimandu (pozíciu prebudenia) Budhu Maitréju. V roku 2018 bo zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Názov hory „Fan-ťing“ je skratkou z Fan-tchien Ťing-tu (梵天净土), alebo „Brahmova čistá zem“. Fan-tchien je čínske meno pre budhistického nebeského kráľa Brahmu a Ťing-tu je čínske pre „čistú zem“, ústredný koncept budhistickej školy čistej zeme.[1]
Poloha a prostredie[upraviť | upraviť zdroj]
Fan-ťing-šan sa nachádza v Tchung-žen, provincia Kuej-čou v juhovýchodnej Číne. Je to najvyšší vrch pohoria Wu-ling, v ktorom sa nachádza ďalšia prírodná rezervácia zapísaná v UNESCO, Wu-ling-jüan. Nadmorská výška jeho terénu sa pohybuje od 480 do 2 570 metrov nad hladinou mora.[2][3]
Národná prírodná rezervácia Fan-ťing-šan bola založená v roku 1978 a v roku 1986 bola vyhlásená za biosférickú rezerváciu UNESCO.[2] Celková plocha rezervy je 567 km2 a je chránenou oblasťou pre prvotnú vegetáciu strednej subtropickej alpínskej oblasti východnej Číny.[2] Hora bola vyhlásená za svetové dedičstvo v júli 2018.[3]
Relatívna izolácia Fan-ťing-šanu zabezpečila vysoký stupeň biodiverzity. Endemické druhy ako vzácny langur Brelichov (ktorému sa hovorí aj kuejčouská zlatá opica, Rhinopithecus brelichi) a jedľa fanťingšanská (Abies fanjingshanensis) sa vyskytujú iba v malom regióne s centrom vo Fan-ťing-šane.[2][3] Vo Fan-ťing-šane sa nachádza aj niekoľko ohrozených druhov vrátane veľmloka čínskeho, kabara pižmového a bažanta kráľovského. Nachádza sa tu aj najväčší a najsúvislejší subtropický pralesovitý bukový les.[3]
-
Fan-ťing-šan -
Hubová skala -
Kamenné schody -
Ťin-ting
Budhizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Fan-ťing-šan je považovaný za posvätnú horu čínskeho budhizmu[2], ktorý sa radí tesne pod Štyri posvätné hory budhizmu. Považuje sa za bódhimandu (alebo tao-čchang) – miesto, v ktorom človek dosiahol osvietenie – Budhu Maitréju. Vplyv budhizmu dorazil na Fan-ťing-šan najneskôr za dynastie Tchang, najmä potom, čo Chou Chung-žen (侯弘仁) postavil cestu Cang-kche (牂牁道) v roku 639 nášho letopočtu, čo uľahčilo dopravu v hornatej oblasti a miestne archívy zaznamenávajú výstavbu niekoľkých chrámov v tejto oblasti. Ďalšie chrámy boli postavené počas nasledujúcich dynastií Sung a Jüan.[1]
Budhizmus veľmi prosperoval počas dynastií Ming a Čching, keď sa kult Tchien-kuan Maitreja (天冠弥勒) stal dominantným vo Fan-ťing-šane. Povstanie v Po-čou na konci 16. storočia spôsobilo veľké škody na chrámoch na Fan-ťing-šane. Po potlačení povstania nariadil cisár Wan-li mníchovi Miao-süanovi (妙玄) prerobiť Zlatý vrch a chrám Čcheng-en (承恩寺). V tejto oblasti bolo vybudovaných mnoho ďalších chrámov, ktoré začali zlatú éru budhizmu vo Fan-ťing-šane. Väčšina chrámov počas dynastie Ming a Čching patrila k sektám budhizmu Čistá zem a Lin-ťi.[1]
Počas nepokojov, ktoré zvrhli dynastiu Čching, bolo mnoho chrámov zničených lúpežnými armádami a banditmi a v ére Čínskej republiky zostalo len málo mníchov. Po ďalších deštrukciách počas kultúrnej revolúcie zažíva budhizmus od 80. rokov 20. storočia renesanciu. Mnoho starých chrámov bolo prestavaných a postavené nové, vrátane chrámu Čcheng-en, chrámu Chu-kuo čchan (护国禅寺), Veľký chrám Zlatého Budhu (大金佛寺) a chrám Lung-čchüan (龙泉寺).[1]
V roku 2010 bol otvorený Budhistický kultúrny park Fan-ťing-šan so Zlatou sálou, v ktorej sa nachádza 5 metrov vysoká socha Budhu Maitreja vyrobená z 250 kg zlata a tisícok drahokamov. Hovorí sa, že ide o najväčšiu zlatú sochu Maitréju na svete.
-
Budhistický chrám na Zlatom vrchole v červených oblakoch -
Chrám Čcheng-en z hory Fan-ťing-šan -
Sieň Dharmy, Chrám Čcheng-en
Uznanie[upraviť | upraviť zdroj]
Asteroid 215021 Fan-ťing-šan, objavený astronómami z PMO NEO Survey Programme v roku 2005, bol pomenovaný po lokalite svetového dedičstva. Oficiálne meno zverejnilo Centrum pre malé planétky 8. novembra 2019.[4]
Rod fosílnych drsnokožcov Fanjingshania objavených v provincii Kuej-čou bol pomenovaný podľa hory Fan-ťing-šan.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Government of Tongren. 铜仁梵净山佛教文化综述 (Prehľad budhistickej kultúry v na Fan-ťing-šane v Tchung-žene) [online]. [Cit. 2023-12-06]. Dostupné online. Archivované 2018-07-05 z originálu. (po čínsky)
- ↑ a b c d e UNESCO. Fanjingshan Biosphere Reserve, China [online]. [Cit. 2023-12-06]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d UNESCO World Heritage Centre. Fanjingshan [online]. [Cit. 2023-12-06]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The International Astronomical Union Minor Planet Center [online]. minorplanetcenter.net, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
- ↑ ANDREEV, Plamen. Spiny chondrichthyan from the lower Silurian of South China [online]. nature.com, rev. 2022-09-28, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fanjingshan na anglickej Wikipédii.
