Kultúrna krajina starých čajových lesov na hore Ťing-maj v Pchu-eri
| Cultural Landscape of Old Tea Forests of the Jingmai Mountain in Pu’er* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Kultúrna krajina starých čajových lesov na hore Ťing-maj v Pchu-eri | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | iii, v |
| Identifikačné č. | 1665 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 22°11′3″S 100°0′27″V / 22,18417°S 100,00750°VSúradnice: 22°11′3″S 100°0′27″V / 22,18417°S 100,00750°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2023 (45 zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Kultúrna krajina starých čajových lesov na hore Ťing-maj v Pchu-eri (čín. 普洱景迈山古茶林, pchin-jin: Pǔ'ěr jǐngmàishān gǔ chálín) je predstaviteľom tradičnej metódy pestovania čaju v tzv. čajovom lese. Nachádza sa v meste Chuej-min, v autonómnej oblasti národnosti Lachuov Lan-cchang, v prefektúre Pchu-er v juhozápadnej provincii Jün-nan. Od názvu prefektúry je prevzatý aj názov druhu čierneho čaju pchu-er, ktorý sa tu pestuje. Oblasť bola 17. septembra 2023 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO ako 57. lokalita v Číne.[1]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Hora Ťin-maj je príkladom súžitia viacerých národností. Pôvodne bola obývaná národnosťou Taj (etnicky spriaznou s Thajcami), od desiateho storočia začali do oblasti z priľahlých regiónov provincie Jün-nan migrovať Blangovia. V období od 10. do 14. storočia začali predovšetkým Blangovia pestovať a kultivovať divokorastúce čajové stromy. Svoje dediny si preto začali stavať v lese a domy mali obklopené čajovými stromami. Špecifický spôsob pestovania čaju v podraste je vhodný pre miestny hornatý reliéf a subtropické monzúnové podnebie.[1] Počas vlády dynastií Ming a Čching sa obchod s čajom rapídne rozrástol a stal sa dôležitým zdrojom príjmu pre miestne komunity.
Medzi prvky kultúrneho dedičstva tradičného čajového lesa na hore Ťing-maj patrí 5 rozsiahlych starých čajových lesov, 5 starobylých dedín národnosti Blang, 4 dediny národnosti Taj a 3 samostatné ochranné lesy. Celková výmera pamiatkovej lokality je 19 095,74 hektárov, z toho 7 167,89 hektárov pamiatkového územia a 11 927,85 hektárov ochranného pásma.[1] Oblasť dedičstva zahŕňa dve administratívne dediny Ťing-maj a Mang-ťing pod jurisdikciou mesta Chuej-min. Nachádza sa tu celkovo 10 dedín s 1 231 domácnosťami a 5 088 ľuďmi. Dodnes sa zachovalo 5 pôvodných starobylých čajových lesov, vrátane tradičného čajového lesa Ta-pching-čang a lesa Mang-ťing-šan s rozlohou 1 180 hektárov.[2]
Lesy sa nachádzajú v nadmorskej výške 1250 až 1500 metrov nad morom. V súčasnosti je asi 10% stromov starších než sto rokov a najstaršie dosahujú vek 300 rokov.[3] Väčšina stromov ma výšku 2 až 5 metrov, najstaršie dosahujú výšku až 12m. Odhaduje sa, že počet starých čajovníkov v oblasti dedičstva presahuje 1,2 milióna.[2]
S kultúrou pestovania čaju sú spojené aj tradičné kultúrne slávnosti miestnych národností. Blangovia oslavujú festival Šang-kchang, kde vzdávajú úctu čajovým predkom, národnosť Taj začlenila čajové obrady do osláv nového roku, tradične spojených s oblievaním sa vodou (viď festival Songkran v Thajsku).[4] Blangovia majú svoju mytológiu úzko spätú s pestovaním čaju a počas sviatočných dni vyznávajú čajovníkom úctu a dúfajú v požehnanie od čajových lesov, keďže veria, že každý čajový strom má svojho ducha.
Miestny ekosystém je sebestačný, postavený podľa tradičných udržateľných poľnohospodárskych metód. V oblasti sa vyskytuje viac než 900 druhov rastlín a 340 druhov živočíchov.[4] Dôležitý je predovšetkým výskyt množstva vtákov, ktoré chránia čajové listy pred škodcami. Okrem pestovania čaju je v oblasti rozšírené aj včelárstvo.
Význam zápisu lokality na zoznam pamiatok UNESCO spočíva aj v tom, že popri káve a vínu sa prvý krát dostala ochrana a uznanie aj čaju.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c UNESCO World Heritage Centre. Cultural Landscape of Old Tea Forests of the Jingmai Mountain in Pu’er [online]. [Cit. 2023-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b 走进中国第57项世界遗产之一：普洱景迈山古茶林文化景观诠释智慧生态古茶林 (Vstúpte do jedného z 57. svetových dedičstiev v Číne: Kultúrna krajina starovekého čajového lesa v horách Ťing-mej ukazuje ekologickú múdrosť starých čajových lesov) [online]. chinanews.com.cn, 2023-09-17, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online. (po čínsky)
- ↑ Old tea forests in China’s Pu’er gain Unesco World Heritage Site status [online]. The Straits Times, 2023-09-19, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c CHEN XI. China’s Pu’er leads way as UNESCO heritage site - Global Times [online]. Global Times, 2023-09-18, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)
