Jün-nan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jün-nan
Čínsky : 四川省
Yúnnán
Skratky: 滇/云 (pinyin: Tien, Jü, (Diān), (Yún))
Provincia Jün-nan je na mape zvýraznená
Pôvod mena Meno pochádza z obdobia dynastie Song
Správna jednotka Provincia
Hlavné mesto Kchun-ming
Úradné jazyky Mandarínčina
Provinčný tajomník
Guvernér Čchin Kuang-žung
Rozloha 394 000 km² (7.)
Počet obyvateľov (2009)
 - hustota obyvateľstva
45 710 000 (12.)
109 ob./km² ([[Zoznam čínskych provincií podľa hustoty obyvateľstva|]])
HDP (2009)
 - na obyvateľa
¥ 16,8 miliardy (24.)
¥ ()
HDI ([[]])  () ()
Národnostné zloženie (2000) Han – 67%

Yi – 11% Bai – 3.6% Hani – 3.4% Zhuang – 2.7% Dai – 2.7% Miao – 2.5% Hui – 1.5% Tibeťania – 0.3%-

ISO 3166-2 CN-
Oficiálna webstránka
http://www.yn.gov.cn/
Zdroj informácií pre počet obyvateľstva a HDP:
《中国统计年鉴—2005》 China Statistical Yearbook 2005
ISBN 7503747382
Zdroj informácií pre národnostné rozloženie:
《2000年人口普查中国民族人口资料》 Tabulation on nationalities of 2000 population census of China
ISBN 7105054255
* platné 31. decembra 2004

Jün-nan (čínsky: 云南; pinyin: Yúnnán) je hornatá provincia na juhu Čínskej ľudovej republiky. Severozápadná časť je historickou časťou Tibetu. Provincia na juhu susedí s Vietnamom a Mjanmarskom. Na severe zase s čínskou provinciou S’-čchuan, na východe s provinciou Kuej-čou a autonómnou oblasťou Kuang-si. Priemerná nadmorská výška provincie sa pohybuje od 1000 do 2 000 m n. m., oblasť je súčasťou Jünnansko-kuejčouskej vysočiny.

Zasnežené vrchy v oblasti, na severozápade Jün-nanu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažne horský terén provincie striedajú zníženiny v dolinách riek, na ktoré je naviazané miestne poľnohospodárstvo, ktoré stále zamestnáva veľkú časť miestneho obyvateľstva. Jün-nan je zo všetkých provincií druhý najväčší pestovateľ cukrovej trstiny. Aj kvôli tomuto faktu provinciu ťažko postihlo dlhotrvajúce sucho v rokoch 2010-2012, ktoré okrem iného zasiahlo 90 percent miestnych plantáží.[1]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Provincia je jednou z najnavštevovanejších provincií ČĽR, ako čínskymi, tak aj zahraničnými turistami. Pretekajú ňou tri z najväčších ázijských riek - Dlhá rieka, Salwin a Mekong. V niektorých miestach sú od seba tieto tri veľtoky vzdialené iba niekoľko desiatok kilometrov, čo bol jeden z dôvodov, prečo bola oblasť v roku 2003 zapísaná na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO ako:

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1926 až 1933 provincia vydala 60 druhov vlastných čínskych známok.[2]

Taktiež sa na jar roku 2013 stal Jün-nan prvou provinciou, ktorá ohlásila, že zruší pracovné tábory, ktoré v ČĽR fungujú od 50. rokov minulého storočia a slúžia ako miesta internácie obvinených kontrarevolucionárov alebo iných kritikov komunistickej vlády.[3]

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Provincia Jün-nan sa člení na 8 mestských a 8 autonómnych prefektúr.

Mestské prefektúry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kchun-ming
  • Čchü-ťing
  • Jü-si
  • Pao-šan
  • Čao-tchung
  • Li-ťiang
  • Pchu-er
  • Lin-cchang

Autonómne prefektúry[upraviť | upraviť zdroj]

Autonómne prefektúry sa členia podľa etnických skupín, ktorým patria:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Veľká epocha, marec 2012
  2. HLINKA, Bohuslav; MUCHA; Ludvík: Filatelistický atlas, 3. vydanie, GKP Praha, 1986, kapitola Jün-nan, s. 88
  3. . Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]