Čínština

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Čínština
(汉语, 漢語, 中文)
ŠtátyČína, Taiwan, Singapur, Indonézia, Malajzia a čínske komunity po celom svete
Regiónstredná Ázia a východná Ázia
Počet hovoriacich1,3 miliardy
Poradie1
KlasifikáciaSinotibetské jazyky
  • Čínština
PísmoČínske znaky
Postavenie
Úradný jazykČína Čína
Taiwan Taiwan
Singapur Singapur
OSN jeden zo 6 jazykov OSN
RegulátorV Číne: Rôzne agentúry,
Na Taiwane: Mandarin Promotion Council
Jazykové kódy
ISO 639-1zh
ISO 639-2chi (B)
zho (T)
ISO 639-3zho
SIL--
Wikipédia
Adresazh.wikipedia.org
Pomenovanie维基百科,自由的百科全书
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Základné frázy jazyka čínština
Áno是 (shì)
Nie不是 (bù shì)
Možno也许 (yě xǔ) [1]
Ahoj你好 (nǐ hǎo) – (pri stretnutí)
再见 (zàijiàn) – (pri rozlúčke)
Dovidenia再见 (zàijiàn)
Ďakujem谢谢 (xièxie)
Prepáčte对不起 (duìbùqǐ) [1][2]
请问 (qǐngwèn)
– (keď chcem položiť otázku) [2]
Hovoríš po čínsky?你会说中文吗?? [3]
Ľúbim Ťa我爱你。 (wǒ ài nǐ) [2]
Všeobecná deklarácia ľudských práv
人人生而自由,在尊严和权利上一律平等。他们赋有理性和良心,并应以兄弟关系的精神相对待。[4]
Zhongwen.svg Tento článok obsahuje čínsky text.
Bez správnej podpory ázijských jazykov sa Vám môžu namiesto čínskych znakov zobrazovať otázniky, štvorčeky alebo iné symboly.

Čínština (ak sa považuje za jeden jazyk) resp. čínske jazyky (ak sa považuje za viacero jazykov) je sinotibetský jazyk, ktorým sa hovorí v Číne, na Taiwane a v čínskych komunitách v zahraničí.

História[upraviť | upraviť kód]

Najstarší zachovaný text pochádza približne z roku 1250 pred n. l. z obdobia dynastie Šang. Čínština sa počas svojej histórie postupne menila a s pribúdajúcim množstvom hovoriacich, ako aj so zväčšujúcou sa územnou rozlohou krajiny nadobudla podobu obrovskej rodiny jazykov so spoločným prapôvodom. Vhodnou paralelou je vývoj románskych jazykov, ktoré sa prirodzene vyvinuli rôznymi spôsobmi z latinčiny. Najdôležitejším faktorom tohto jazyka sa stalo obrázkové písmo. Pomocou neho bolo totiž možné dorozumieť sa medzi jednotlivými, navzájom nezrozumiteľnými jazykmi.

Táto forma písanej čínštiny sa dnes volá klasická čínština. Vznikla počas obdobia jari a jesene a používala sa až do jazykových reforiem v 20. storočí. Vďaka jej kvalitám pri dorozumievaní sa medzi viacerými jazykmi sa stala základom medzinárodnej komunikácie v celej východnej Ázii. V týchto krajinách sa používala ako jazyk kultúry a učenia, vďaka čomu bola používaná spisovateľmi aj po vzniku miestnych systémov písania a dodnes je jej čítanie súčasťou výučby na stredných školách ako v Číne, tak aj v Japonsku či Kórei.

Moderná čínština[upraviť | upraviť kód]

V neskorom 19. storočí sa čínština dala do pohybu. V záujme vytvorenia moderného štátu, ktorý by sa mohol postaviť proti industrializovanému Japonsku a Západu sa začal proces, ktorý viedol k úprave písma a k vytvoreniu jednotného, spoločného hovoreného jazyka. Tento proces pokračuje dodnes, keďže plynulosť v mandarínskej čínštine sa pohybuje na úrovni 70 % a mnoho ľudí stále bežne používa iný z čínskych jazykov.

Mandarínska čínština[upraviť | upraviť kód]

Po niekoľkých neúspešných pokusoch nájsť vhodný spoločný jazyk nakoniec vznikla mandarínska čínština. Pojem „mandarínska“ pochádza z portugalského označenia jazyka vyššej spoločnosti v Pekingu. V čínštine samotnej sa volá 普通話, pchu-tchung-chua (pǔtōnghuà), teda „spisovná reč“. Z gramatického hľadiska je tento štandard jazykom založeným na vzorových dielach napísaných štýlom 白話, paj-chua (báihuà), skorším pokusom o priblíženie písanej čínštiny a moderného jazyka. Z fonetického hľadiska ide o jazyk primárne (no nie úplne) založený na pekinskom dialekte.

Iné čínske jazyky a dialekty[upraviť | upraviť kód]

V súčasnosti je klasifikovaných 7 jazykových skupín. Patria sem: mandarínske jazyky (k týmto patrí vzhľadom na svoj pôvod i samotná mandarínska čínština, materinský jazyk 1,2 miliardy ľudí po celom svete), jazyky wu (okolie Šanghaja, materinský jazyk asi 80 miliónov ľudí), jazyky min (provincia Fu-ťien a časť populácie Taiwanu, tiež približne 80 miliónov), jazyky jüe (provincia Kuang-tung a aj úradný jazyk [kantončina] Hongkongu a Macaa, 60 miliónov ľudí), jazyky siang (provincia Chu-nan a okolie, 40 miliónov), jazyky hakka (komunita ľudí s pôvodom v južnej Číne, 35 miliónov) a nakoniec jazyky kan (provincia Ťiang-si a okolie, 25 miliónov).

Tieto dialektové skupiny nemajú žiaden spisovný či nadradený jazyk. Ľudia s dialektmi patriacimi do rovnakých skupín sú však schopní rozumieť si. Komunikácia medzi ľudmi patriacimi do odlišných jazykových skupín nie je možná, iba ak pomocou mandarínčiny. Tieto jazyky majú odlišnú slovnú zásobu, gramatiku aj fonetiku.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b www.jak-se-rekne.cz (po česky)
  2. a b c www.cinstina.net (po česky)
  3. mymemory.translated.net (po anglicky)
  4. www.un.org (po čínsky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]