Všeobecná deklarácia ľudských práv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eleanor Rooseveltová a výtlačok Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1949)

Všeobecná deklarácia ľudských práv je deklarácia prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov (A/RES/217, 10. december 1948), ktorá vymenúva a opisuje základné ľudské práva. Autorom návrhu je John Peters Humphrey z Kanady, s výpomocou Eleanor Rooseveltovej z USA, René Cassina z Francúzska, Zhang Pengchuna z Číny a ďalších. Deklarácia vymenúva základné ľudské práva, akými sú rovnosť ľudí, náboženská sloboda, odmena za vykonanú prácu, právo na odpočinok, právo na bezplatné základné vzdelanie. Potvrdzuje nezrušiteľnosť a nescudziteľnosť práv všetkých členov ľudskej spoločnosti. Sú v nej zahrnuté všetky tri generácie ľudských a občianskych práv.

Všeobecná deklarácia ľudských práv nie je záväzným dokumentom, slúži len ako vzor pre vytvorenie právnych noriem na ochranu ľudských práv.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecná deklarácia ľudských práv je prvým medzinárodným dokumentom, ktorý chráni ľudské práva. Tvorba deklarácie trvala približne dva roky, pričom oficiálne schválená bola Valným zhromaždením OSN dňa 10. decembra 1948 v Paríži. Jej vznik a konečná podoba boli nepochybne ovplyvnené udalosťami druhej svetovej vojny a obrovským rozsahom nacistických zločinov. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa Všeobecná deklarácia ľudských práv stala pre OSN prioritou, bol fakt, že Charta Organizácie Spojených národov, ustanovená v roku 1945, sa iba všeobecne dotýkala témy ľudských práv. Preto sa začali práce na deklarácii, ktorá mala odvtedy strážiť slobodu a česť občanov sveta. Vypracovanie konceptu mal na starosti Kanaďan John Peters Humphrey, pričom veľkú úlohu pri propagácii dokumentu zohrala Eleanor Rooseveltová. V Spojených štátoch bola Deklarácia prijatá jednohlasne. Ďalším krokom bolo oslovenie ostatných členských štátov OSN.

Deklarácia bola prijatá v Paríži dňa 10. decembra 1948, kedy 48 štátov hlasovalo za prijatie dokumentu, zatiaľ čo osem štátov sa hlasovania zdržalo, medzi nimi aj Československo. Najväčším nedostatkom deklarácie bolo to, že bola ustanovená ako rezolúcia, nemala teda právnu povahu. Čo sa týka záväznosti, resp. pôsobnosti, deklarácia má v súčasnosti charakter zvykového práva a nie je záväzným medzinárodným právom, hoci v roku 1966 boli na základe tohto dokumentu prijaté viaceré medzinárodné dokumenty a v nasledujúcich rokoch k nim pribudli ďalšie.

Všeobecná deklarácia ľudských práv obsahuje 30 článkov, ktoré sa týkajú rovnoprávnosti všetkých ľudí, ich nároku na život, slobodu a osobnú bezpečnosť, ich práva na vlastníctvo majetku, na vlastné názory a vyznanie, ako aj práva slobodne sa zúčastňovať na kultúrnom živote spoločnosti. Význam deklarácie spočíva predovšetkým v tom, že je prvým uceleným vyjadrením požiadavky medzinárodnej komunity na vytvorenie zoznamu základných ľudských práv a slobôd, ktoré by boli priznané všetkým ľuďom na celom svete. V preambule sa štáty hlásia k univerzálnemu uznaniu a hlavne dodržiavaniu vymenovaných práv a slobôd.[1]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský preklad deklarácie