Han
| Han | |
| rieka | |
 Satelitná mapa rieky Han
| |
| Štáty |  Južná Kórea,  Severná Kórea
|
|---|---|
| Zdrojnica | Pohorie Tchäbäk |
| Ústie | Žlté more |
| Dĺžka | 508 km |
| Povodie | 35,770 km² (3 577 ha) |
| Povodie | Prítoky: ľavé: Talčchon, Čchongmičchon, Pokhačchon; pravé: Som, Pukhan, Džungnangčchon |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Han alebo Hankang (kórejsky: 한강) je významná rieka v Južnej Kórei s niektorými jej prítokmi a povodím v Severnej Kórei. Je to štvrtá najdlhšia rieka na Kórejskom polostrove po riekach Amnok, Tuman a Naktong.[1] Začína ako dve menšie rieky vo východných horách Kórejského polostrova, ktoré sa potom zlievajú neďaleko Soulu.
Rieka Han a jej okolie zohrali v kórejskej histórii dôležitú úlohu. Tri kráľovstvá sa snažili prevziať kontrolu nad touto krajinou, kde bola rieka využívaná ako obchodná cesta do Číny (cez Žlté more ).[2] Rieka už nie je aktívne využívaná na plavbu, pretože jej ústie sa nachádza na hraniciach Južnej Kórey so Severnou Kóreou a všetkým civilistom je vstup do tejto oblasti zakázaný.
Rieka slúži ako zdroj vody pre viac ako 12 miliónov Juhokórejčanov. V júli 2000 sa Armáda Spojených štátov priznala k vypusteniu formaldehydu do kanalizácie pripojenej k rieke, čo následne vyvolalo protesty.
Dolné úseky rieky Han sú lemované chodníkmi pre chodcov, cyklistickými chodníkmi, verejnými parkami a reštauráciami, najmä v Soule. V prieskume uskutočnenom v roku 2011 Soulským rozvojovým inštitútom medzi 800 obyvateľmi a 103 odborníkmi na mestské plánovanie a architektúru, 51% obyvateľov a 69% odborníkov zvolilo rieku Han za druhé najmalebnejšie miesto v Soule, hneď po hore Namsan, ktorá je na prvom mieste.[3]
Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka Han bola v priebehu kórejskej histórie nazývaná rôznymi menami. Počas raného obdobia Troch kráľovstiev bola rieka často označovaná ako Täsu (대수; 帶水; „Regionálne vody“). Štát Kogurjo ju nazval Arisu (아리수; 阿利水; ,,Ziskové vody“). Päkče ju nazvalo Ungniha (욱리하; 郁里河; „Rieka voňavej míle“), zatiaľ čo kráľovstvo Silla ju nazývalo Iha (이하; 泥河; ,,Zablatená rieka").[4]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka Han hrala ústrednú úlohu v kórejskej histórii už od najstarších čias. Kráľovstvo Päkče bolo prvé, ktoré si urobilo nárok na rieku Han, pričom uznalo jej strategický význam ako primárnej vodnej cesty spájajúcej centrálnu západnú oblasť polostrova so Žltým morom. Bola uznávaná aj pre úrodné aluviálne brehy rieky, čo je na hornatom polostrove relatívna vzácnosť. Pungnaptosong, ktorý sa nachádza južne od Soulu, je považovaný za prvé hlavné mesto Päkče. Netrvalo dlho a oblasť blízko jej ústia sa stala jablkom sváru medzi Päkče a rastúcim kráľovstvom Kogurjo. V 5. storočí, počas vlády kráľa Čangsu, Kogurjo dobylo západný koniec rieky od Päkče. Nasledujúce desaťročia sa niesli v duchu hádok o túto oblasť, až do roku 551, kedy Päkče v spojenectve so Sillou potvrdilo svoju kontrolu nad povodím rieky Han. Táto aliancia však netrvala dlho a v roku 553 Silla prerušila spojenectvo s Päkče, aby prevzala kontrolu nad celou riekou ako súčasť svojej snahy o ovládnutie polostrova.[5]
Zánikom Päkče a Kogurja, a následným zjednotením polostrova Sillou v roku 668, vstúpila rieka Han do svojej dlhej éry známa ako „kórejská rieka“. Počas obdobia Čoson sa rieka Han dostala do popredia ako hlavná vodná cesta Soulu, vtedy nazývaného Hanjang.
V priebehu prvého týždňa od začiatku kórejskej vojny zničila juhokórejská armáda most Hankang v snahe zastaviť postup invazívnej severokórejskej armády. Začiatkom roku 1951 došlo v oblasti rieky Han v okolí Soulu k niekoľkým bojom medzi jednotkami Čínskej ľudovej dobrovoľníckej armády a silami OSN pod vedením USA.
Počas prvých desaťročí existencie Južnej Kórey sa rieka Han stala synonymom pre znečistenie, keďže bola využívaná ako vhodné miesto na priemyselný a mestský odpad rozvíjajúcim sa priemyslom a chudobným obyvateľstvom. Aj keď už nehrá ústrednú úlohu v obchode alebo doprave, je hlavnou súčasťou života juhokórejského hlavného mesta a v poslednom desaťročí sa stala stredobodom vládou sponzorovaného environmentálneho úsilia o jej vyčistenie a premenu na ekologický klenot Soulu. Počas letných olympijských hier v Soule v roku 1988 bola rieka Han miestom konania olympijskej veslárskej regaty.[6]
Objavili sa obavy, ako napríklad vodná panika v Južnej Kórei v roku 1986, že Severná Kórea by mohla zaútočiť na Soul vypustením vody z priehrad na hornom toku, čo by spôsobilo záplavy po prúde.[7] V júli 2000 sa Armáda Spojených štátov priznala k vypusteniu 75,7 litra zriedeného formaldehydu do kanalizácie pripojenej k rieke. Keďže rieka Han slúži ako zdroj pitia pre približne 12 miliónov Juhokórejčanov, niektorí z nich spustili veľké protesty a obvinili americkú armádu z ignorovania juhokórejských environmentálnych predpisov. Aktivisti hádzali hračkárske rakety, naplnené vodou z rieky, do hlavnej základne americkej armády. Politická strana Strana zelených v Kórei už predtým obvinila USA z vypustenia približne 227 litrov toxickej chemikálie do rieky a uviedla, že: „ak sú ľudia vystavení tejto chemikálii dlhší čas, môže to spôsobiť rakovinu pľúc a keď sa rozpustí vo vode, môže zabiť ryby a iné vodné tvory“.[8][9] Udalosti inšpirovali Pong Čun-hov uznávaný film The Host z roku 2006.
V roku 2012 bol dokončený 18-kilometrový kanál Ara,[10] spájajúci rieku Han neďaleko Kimpcha v Soule s Inčchonom. Pojme veľké kontajnerové aj osobné lode.
Zóna spoločného využívania[upraviť | upraviť zdroj]
4. novembra 2018 začal 20-členný tím pozostávajúci z 10 ľudí zo Severnej Kórey a 10 ľudí z Južnej Kórey spoločný medzikórejský prieskum, ktorý viedol k vytvoreniu spoločnej zóny pozdĺž ústia rieky Han.[11][12] Zóna umožňuje civilistom prístup do ústia rieky v rámci turizmu, ekologickej ochrany a zberu stavebného materiálu pod ochranou armády z oboch strán kórejskej hranice.[11][12] Dňa 5. novembra 2018 rady juhokórejských provincií Kangwon a Kjonggi, ktoré hraničia s demilitarizovanou zónou, podpísali „dohodu o mierovej práci“ na stanici Torasan v Padžu, čím miestne schválili zónu spoločného využívania.[13]
Tok rieky[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka Han je tvorená sútokom rieky Namhan (rieka Južná Han), ktorá pochádza z hory Tädok, a rieky Pukhan (rieka Severná Han), ktorá pramení na svahoch hory Kumkang v Severnej Kórei. Tieto dve rieky sa zlievajú v Jangpjongu,[14] v provincii Kjonggi. Rieka preteká cez Soul a potom sa spája s riekou Imdžin (alebo „Limdžin“) krátko predtým, ako sa vleje do Žltého mora. Široké prílivové plochy možno nájsť pri ústí rieky Han, kde sa stretáva s morom pozdĺž kórejskej DMZ, ktorá rozdeľuje Južnú a Severnú Kóreu.[15]
Celková dĺžka rieky Han je približne 494 kilometrov.[16][17] Hoci to nie je dlhá rieka, dolná rieka Han je pozoruhodne široká. V rámci hraníc mesta Soul je rieka široká viac ako 1 kilometer. Pred výstavbou niekoľkých veľkých priehrad bola rieka známa svojím obrovským koeficientom odtokového režimu (pomer medzi maximálnym a minimálnym množstvom prietoku), a to 1:39. (Pre porovnanie, Temža a Rýn majú koeficienty 1:8 a 1:18.)[18]
Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]
Prítoky rieky Han sú uvedené v poradí od ústia rieky po jej prameň. Rovnako sú uvedené aj podprítoky.
- Kognungčchon (곡능천)
- Nadžinhačchon (나진하천)
- Čchangnungčchon (창능천)
- Anjangčchon (안양천)
- Torimčchon (도림천)
- Džungnangčchon (중랑천)
- Čchonggječchon (청계천)
- Tchančchon (탄천)
- Jangdžäčchon (양재천)
- Josučchon (여수천)
- Puntangčchon (분당천)
- Pchungtokčchon (풍덕천)
- Kjongančchon (경안천)
- Nungwončchon (능원천)
- Jangdžičchon (양지천)
- Unhakčchon (운학천)
- Rieka Pukhan (북한강)
- Munhočchon (문호천)
- Rieka Hongčchonkang (홍천강)
- Santäčchon (산대천)
- Toksančchon (덕산천)
- Songdžončchon (성전천)
- Jasidäčchon (야시대천)
- Kapchjongčchon (가평천)
- Rieka Sojangkang (소양강)
- Sanäčchon (사내천)
- Jongtamčchon (용담천)
- Magunämo (마구내머)
- Mahjončchon (마현천)
- Pongočchon (봉오천)
- Rieka Namhan (남한강)
- Sinnägäul (신내개울)
- Hukčchon (흑천)
Pohľad na park rieky Han - Pokhačchon (복하천)
- Džuktangčchon (죽당천)
- Pchjogočchon (표고천)
- Kwalličchon (관리천)
- Janghwačchon (양화천)
- Kumtangčchon (금당천)
- Čchongmičchon (청미천)
- Kječchon (계천)
- Ungčchon (웅천)
- Kječchon (계천)
- Rieka Som (섬강)
- Iričchon (이리천)
- Mokmičchon (목미천)
- Hwangsančchon (환산천)
- Kurjongčchon (구룡천)
- Jongtokčchon (영덕천)
- Tädžončchon (대전천)
- Talčchon (달천)
- Jodočchon (요도천)
- Tongkang (동강)
Prechody cez rieku[upraviť | upraviť zdroj]
Cez rieku Han prechádza celkom 31 mostov v oblasti hlavného mesta Soul (Soul, Kjonggi, Inčchon). Sú to:
Zo západu na východ
- Most Ilsan; 일산대교
- Kimpcho Bridge; 김포대교
- Most Hängču; 행주대교
- Most Panghwa; 방화대교
- Most Magok; 마곡대교
- Most Kajang; 가양대교
- Most Svetového pohára; 월드컵대교
- Most Songsan; 성산대교
- Most Janghwa; 양화대교
- Železničný most Tangsan; 당산철교
- Most Sogang; 서강대교
- Most Mapcho; 마포대교
- Most Wonhjo; 원효대교
- Železničný most Hankang; 한강철교
- Most Hankang; 한강대교
- Most Tongčak; 동작대교
- Most Panpcho s mostom Čamsu; 반포대교와 잠수교
- Hannamský most; 한남대교
- Most Tongho; 동호대교
- Most Songsu; 성수대교
- Most Jongtong; 영동대교
- Most Čchongtam; 청담대교
- Most Čamsil; 잠실대교
- Železničný most Čamsil; 잠실철교
- Olympijský most; 올림픽대교
- Most Čchonho; 천호대교
- Most Kwangčin; 광진교
- Most Kuri-Amsa; 구리암사대교
- Most Kangtong; 강동대교
- Cesta 60
- Most Pchaltang; 팔당대교
Popod rieku vedie 11 liniek metra.
- Soulské metro linka 1 (Jongsan~Norjangdžin)
- Soulské metro linka 2 (Kangbjon~Džamsillaru, Tangsan~Hapdžong)
- Soulské metro linka 3 (Oksu~Apkudžong)
- Soulské metro linka 4 (Ičchon~Tongdžak)
- Soulské metro linka 5 (Singil~Jouido, Jouinaru~Mapcho, Kwangnaru~Čchonho)
- Soulské metro linka 7 (Ttuksom Resort~Čchongdam)
- Letisková železnica (Medzinárodné letisko Kimpcho~Digital Media City)
- Linka Pundang (Apkudžongrodeo~Soul Forest)
- Linka Sinpuntang[19]
- Soulské metro linka 8 (prechod má byť dokončený v roku 2023)[20]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Shin, Jung-il, "Historic River Flowing through the Korean Peninsula." Koreana (Summer, 2004), 6.
- ↑ LIU, William Guanglin. The Chinese Market Economy. [s.l.] : SUNY Press, 2015. Dostupné online. ISBN 9781438455679. S. 1000-1500.
- ↑ Mt. Namsan Picked as Seoul's No. 1 Scenic Attraction. Chosun Ilbo, 28 April 2011. Dostupné online [cit. 2012-06-04].
- ↑ Yi and Kim, 24.
- ↑ Three-Kingdom Era: Koreans bring culture to Japan [online]. 25. november 2011. Dostupné online.
- ↑ Seoul mates return to Korea - 25 years later [online]. 1. septembra 2013. Dostupné online.
- ↑ North Korea Opens Dam Flow, Sweeping Away 6 in the South New York Times
- ↑ Hürriyet Daily News [online]. . Dostupné online.
- ↑ REPORTS, Times Wire. U.S. Apologizes for Dumping Chemical [online]. 25. júla 2000. Dostupné online.
- ↑ 김태민; 이병협. 경인 아라뱃길의 과거와 현재, 그리고 미래. 대한토목학회지, 2013, roč. 61, čís. 5, s. 78-81. Dostupné online. (po kórejsky)
- ↑ a b Koreas begin joint waterway survey along western border [online]. 5. novembra 2018. Dostupné online.
- ↑ a b Archived at Ghostarchive and the Wayback Machine [online]. [Cit. 2023-11-28]. Dostupné online. Archivované 2020-04-01 z originálu. : . Dostupné online.
- ↑ South and North launch joint hydrographic survey of Han and Imjin estuaries [online]. . Dostupné online.
- ↑ Water, nature and people [online]. . Dostupné online.
- ↑ Kim Jae-il, "Preservation of the Hangang's Ecology", Koreana 18:2 (Summer 2004).
- ↑ Han River [online]. . Dostupné online.
- ↑ HRFCO 2012 Archived 2016-03-04 at the Wayback Machine, pp. 22, 25, 33, 82-83.
- ↑ Korea Water Resources Association: Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2023-11-28]. Dostupné online. Archivované 2007-08-26 z originálu.
- ↑ Tunnel sees daylight [online]. Korea Joogang Daily, [cit. 2011-05-11]. Dostupné online.
- ↑ BAK, Yongson. 경기북부 연장 광역전철 '윤곽 잡혔다' [online]. 2011-05-04, [cit. 2011-09-07]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Han
