Hniezdiská sťahovavých vtákov pozdĺž pobrežia Žltého mora a Pochajského zálivu
| Migratory Bird Sanctuaries along the Coast of Yellow Sea-Bohai Gulf of China (Phase I.)* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Hniezdiská sťahovavých vtákov pozdĺž pobrežia Žltého mora a Pochajského zálivu Ochranné pásmo Nárazníkové pásmo | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | prírodná pamiatka |
| Kritériá | x |
| Identifikačné č. | 1606 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 32°55′55″S 121°1′0.5″V / 32,93194°S 121,016806°VSúradnice: 32°55′55″S 121°1′0.5″V / 32,93194°S 121,016806°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2019 (43. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Pod názvom „hniezdiská sťahovavých vtákov pozdĺž pobrežia Žltého mora a Pochajského zálivu“ (čín. 中国黄（渤）海候鸟栖息地) bolo v roku 2019 zaradených do zoznamu svetového dedičstva UNESCO viacero prílivových zón Žltého mora a Pochajského zálivu v provincii Ťiang-si v Číne. Žiadosť o zaradenie chránených území do svetového dedičstva by mala prebiehať v dvoch fázach. Prvá fáza aplikácie bola úspešná v roku 2019 a druhá fáza je plánovaná na neskôr.
Veľké množstvo vtákov, vrátane niektorých z najohrozenejších druhov na svete, je závislé na pobrežných hniezdiskách, ktoré využívajú ako zastávku na preperenie, odpočinok, zimu alebo hniezdenie.[1]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Vtáčie rezervácie sa rozkladajú na najväčšom wattovom pobreží na svete, nachádzajúcom sa na pobreží Žltého mora a zálivu Po-chaj. Sedimenty wattového pobrežia pochádzajú z veľkých čínskych riek, ako je Žltá rieka, Jang-c’-ťiang, Ja-lu, Liao-che, Chaj-che atď. Časti wattového pobrežia, ktoré boli v prvej fáze uznané ako svetové dedičstvo, sa nachádzajú v okresoch Še-jang, Tching-chu, Ta-feng a Tung-tchaj v meste na úrovni prefektúry Jen-čcheng v provincii Ťiang-su v Číne a zahŕňajú niekoľko prírodných rezervácií. Ide o najväčšiu prílivovú oblasť na západnom pobreží Pacifiku. Wattové pobrežie v jeho súčasnom rozsahu bolo v podstate vytvorené pred rokom 1855, keď sa v tejto oblasti vlievala Žltá rieka do Žltého mora. V roku 1855 sa jej tok posunul na sever.[2]
Rezervácia sa skladá z dvoch častí, jedna je na sever od mesta Jen-čcheng a druhá je na juh od neho. Rezervácie sú od seba vzdialené 30 kilometrov, na ktorých sa rozkladá prístav Ta-feng.
| ID svetového dedičstva | Popis | Súradnice | Ochranná zóna | Nárazníková zóna |
|---|---|---|---|---|
| 1606-001 | Biotop sťahovavých vtákov južne od Jen-čchengu | 32°55′55″S 121°1′0.5″V / 32,93194°S 121,016806°V | 144 839 ha | 28 271 ha |
| 1606-002 | Biotop sťahovavých vtákov severne od Jen-čchengu | 33°33′17.8″S 120°36′5.5″V / 33,554944°S 120,601528°V | 43 804 ha | 51 785 ha |
Biologické unikáty[upraviť | upraviť zdroj]
Vtáčie rezervácie sú súčasťou najväčších prílivových mokrín na svete a predstavujú jedno z biologicky najrozmanitejších pobreží na svete. Pozostávajú z delt, piesočnatých brehov, útesov, slanísk, rybníkov a ryžových polí. Územie je biotopom 415 druhov vtákov, medzi ktoré patria aj ohrozené a vzácne sťahovavé a vodné vátčie druhy, akými sú pobrežník lopatkozobý, kalužiak kulíkovitý, pobrežník tenkozobý, lyžičiar čiernočelý, bocian čiernozobý, žeriav čierno-biely a hvizdák tmavochrbtý.[1]
V prihláške na uznanie vtáčích rezervácií za svetové dedičstvo napísanej Čínou a zverejnenej UNESCOm je dôvodom zaradenia do svetového dedičstva význam miestneho wattového pobrežia ako miesta zhromažďovania, odpočinku a hniezdenia sťahovavých vtákov a ako miesta pre rozmnožovanie mnohých druhov rýb a kôrovcov. Vtáky vyskutujúce sa v tomto regióne migrujú v rámci východoázijsko-australázijskej ťahovej cesty, ktorá pokrýva územia 22. štátov na severnej a južnej pologuli a v rámci ktorej ročne migruje 50 miliónov vtákov.[1] Vtáčie rezervácie majú preto globálny význam ako ekosystém pre tieto živočíšne druhy, z ktorých mnohé sú ohrozené.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c UNESCO World Heritage Centre. Migratory Bird Sanctuaries along the Coast of Yellow Sea-Bohai Gulf of China (Phase I) [online]. [Cit. 2023-12-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CHEN, Yunzhen, et al.. Socio-economic Impacts on Flooding: A 4000-Year History of the Yellow River, China [online]. Ambio, 2012-06-05, [cit. 2023-12-08]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zugvogelschutzgebiete entlang der Küste des Gelben Meeres – Golf von Bohai na nemeckej Wikipédii.
