Kokošili
| Qinghai Hoh Xil* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Pohorie Kokošili v Čching-chaji | |
| Štát |  Čína
|
| Typ | prírodná pamiatka |
| Kritériá | vii, x |
| Identifikačné č. | 1540 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 35°22′49″S 92°26′21″V / 35,38028°S 92,43917°VSúradnice: 35°22′49″S 92°26′21″V / 35,38028°S 92,43917°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2017 (41. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Kokošili alebo Hoh Xil (po mongolsky „Modrý hrebeň“, tiež Aqênganggyai ako „Pán desať tisíc hôr“, čín. 可可西里, pchin-jin: Kěkěxīlǐ) je izolovaná oblasť v severovýchodnej časti Tibetskej náhornej plošiny. 7. júla 2017 bol Kokošili v provincii Čching-chaj zaradený medzi lokality svetového dedičstva UNESCO ako „najväčšia a najvyššia náhorná plošina na svete“.[1]
Kokošili je známy svojou izoláciou a minimálnym dopadom ľudskej činnosti. Západná časť národného parku je neobývaná, kým vo východnej časti žijú Tibeťania tradičným kočovným spôsobom v súlade s prírodou. Kvôli svojim nehostinným poveternostným podmienkam sa oblasti niekedy hovorí "tretí pól".[1] Celoročne sú na planine teploty pod nulou, ktoré môžu klesnúť až k mínus 45 stupňom.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Región pokrýva 83 000 štvorcových kilometrov v priemernej nadmorskej výške 4 800 metrov nad morom, rozprestiera sa v smere východ – západ medzi pohorím Tchang-ku-la a Kunlun v pohraničných oblastiach juhozápadnej čínskej autonómnej oblasti Tibet, severozápadnej čínskej provincie Čching-chaj a čínskej Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang. Juhovýchodná časť Kokošili, odvodňovaná riekou Chumar, je jedným z hlavných prameňov rieky Jang-c'-ťiang. Zvyšok regiónu je bezodtokový, s odvodňovaním do mnohých izolovaných jazier; túto oblasť hydrológovia niekedy označujú ako „jazernú oblasť Kokošili“.[1] 45 000 kilometrov štvorcových regiónu Kokošili s priemernou nadmorskou výškou 4 600 metrov bolo v roku 1995 vyhlásených za národnú prírodnú rezerváciu. Zoznam svetového dedičstva UNESCO zahŕňa západnú polovicu okresu Zhidoi a západnú časť okresu Qumarlêb v provincii Čching-chaj. Ultraprominentný štít Pu-kcha-ta-pan Feng je považovaný za súčasť Kokošili.
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Kokošili je vulkanický. Okolité vulkanické pole severného Tibetu obsahuje množstvo neskorokenozoických sopiek. V tejto oblasti sa nachádza niekoľko sopiek havajského typu. Sopečné pole Pa-mao-čchiung-cung má rozlohu 300 km2 a obsahuje dokonale zachovanú sopečnú stavbu severovýchodne od vrcholu a lávový prúd, ktorý prekrýva nánosy kvartérnych jazier. Oblasť Pa-mao-čchiung-cung obsahuje peralkalické fonolitové a foiditické horniny. Sopečné pole Jung-po-chu obsahuje päť dacitových, trachyandezitových a andezitových prieduchov. Sopečné pole Čchiang-pa-čchien pokrýva širokú oblasť pozdĺž južnej hranice pohoria Kunlun. Kužeľ v kaldere Kokošili, o ktorom sa kedysi predpokladalo, že bol pozorovaný pri erupcii na satelitnej fotografii v roku 1973, sa dnes nepovažuje za historicky aktívny.
Divoká zver[upraviť | upraviť zdroj]
Vďaka geografickej izolácii je až tretina rastlín a 60% cicavcov endemických.[1] Napriek drsnému podnebiu je Kokošili domovom viac ako 230 druhov voľne žijúcich zvierat, z ktorých 20 je pod ochranou čínskeho štátu, vrátane jaka divého, kianga, jeleňa bielohubého, medveďa hnedého a ohrozenej antilopy čiru. Hojne sa vyskutujúca pískavka náhorná, malý hlodavec, je hlavnou potravou medveďa hnedého v regióne; medvede sa živia aj jakom a antilopou.[2] Doteraz málo známy región, a spolu ním aj zriedkavá a ohrozená antilopa čiru, sa v Číne stali známymi po uvedení filmu Kokošili: Horská hliadka v roku 2004.[3] Jazero Čuo-naj v Kokošili je známy ako miesto zhromažďovania tibetskej antilopy.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Železničná trať Golmud – Lhasa a čínska národná diaľnica 109 vedú pozdĺž východnej hranice rezervácie.[4] V oblasti bol vybudovaný tunel Feng-chuo-šan, v súčasnosti najvyššie položený železničný tunel na svete (1338 m dlhý, s vchodmi umiestnenými v nadmorskej výške 4905 metrov nad morom).[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d UNESCO World Heritage Centre. Qinghai Hoh Xil [online]. [Cit. 2023-12-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Xu Aichun, Jiang Zhigang, Li Chunwang, Guo Jixun, Wu Guosheng, Cai Ping, "Summer Food Habits of Brown Bears in Kekexili Nature Reserve, Qinghai: Tibetan Plateau, China". Ursus, Vol. 17, No. 2 (2006), pp. 132-137
- ↑ Mountain Patrol [online]. Internet Movie Database, 2004-10-01, [cit. 2023-12-04]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ China Express: Why Qinghai-Tibet Railway is an engineering marvel - CGTN [online]. CGTN, 2020-10-05, [cit. 2023-12-04]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SEN NAG, Oishimaya. 5 Highest Railway Lines In The World [online]. worldatlas.com, 2016-06-24, [cit. 2023-12-04]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hoh Xil na anglickej Wikipédii.
