Železničná trať Golmud – Lhasa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlak na trati z Golmudu do Lhasy

Železničná trať Golmud – Lhasa alebo Čhingchajsko-tibetská železnica spája hlavné mesto Tibetskej autonómnej oblasti (TAO), Lhasu, so zvyškom Čínskej ľudovej republiky. Oficiálny názov je "trať Qingzang", teda trať spájajúca provinciu Čching-chaj (Qinghai) s Tibetom.

Je dlhá 1142 km, prechádza mnohými horskými priesmykmi (Železničná stanica Tanggulla sa nachádza vo výške 5 068 m n. m.), tunelmi (najdlhší meria 4,264 km a 1338 m dlhý tunel Feng-chuo-šan v nadmorskej výške 4 905 m n. m. je najvyššie položeným tunelom na svete) aj po mnohých mostoch (celkom 675 mostov). Jej výstavba začala v roku 2001 a trvala päť rokov. Železnica má oficiálne slúžiť k rozvoju Tibetu, je však tiež kritizovaná; mnohí namietajú, že bude slúžiť na presadzovanie moci ČĽR a k prílivu ďalších Číňanov do oblasti.

Medzi Golmud a Lhasou je 44 staníc a výstavba ďalších 13 bola plánovaná. Z uvedených 44 staníc je 38 neobsadených a deväť staníc je vyhliadkových. Každú súpravu tiahnu tri motorové rušne, vyrobené firmou GE v Pensylvánii. Vlak je plne klimatizovaný a jazdí rýchlosťou 100 - 120 km/h.

Výstavba trate[upraviť | upraviť zdroj]

Už od obsadenia Tibetu Čínskou ľudovou republikou na začiatku 50. rokov 20. storočia snívala Ústredná vláda Čínskej ľudovej republiky o vybudovaní železnice, ktorá by nové územia, patriace pod vládu Pekingu, spojila s čínskym vnútrozemím. Bola vyslaná výprava odborníkov, ktorí mali preskúmať možnosť takú dráhu vybudovať, vzhľadom na nedostatok vhodných technológií a peňazí však z plánu zišlo.

Výstavba sa tak mohla uskutočniť až v čase veľkého ekonomického rastu krajiny, nakoľko bola technicky veľmi náročná (v horách a vo vysokých nadmorských výškach). Na celej stavbe pracovalo vyše 200 000 robotníkov. Slávnostné otvorenie trate sa konalo 1. júna 2006 za účasti prezidenta republiky. Celkové náklady na stavbu sa vyšplhali na 3,68 miliardy USD.

Čínska vláda počíta s ďalšou výstavbou železníc na Tibetskej náhornej plošine. Prvým dokončeným predĺžením je železnica z Lhasy do Žikace. Do roku 2020 počíta vláda aj s traťou cez Ňingthri do Jün-nanu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]