Preskočiť na obsah

Tan-sia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
China Danxia*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Krajinné formácie tan-sia
Štát Čína Čína
Typ prírodná pamiatka
Kritériá vii, viii
Identifikačné č. 1335
Región** Ázia a Pacifik
Súradnice 28°25′19″S 106°2′33″V / 28,42194°S 106,04250°V / 28.42194; 106.04250Súradnice: 28°25′19″S 106°2′33″V / 28,42194°S 106,04250°V / 28.42194; 106.04250
História zápisu
Zápis 2010  (34. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Turistický chodník na vrchole Tchien-jou

Reliéf Tan-sia (čín. 丹霞地貌, pchin-jin: dānxiá dìmào) označuje rôzne krajinné typy nachádzajúce sa v juhovýchodnej, juhozápadnej a severozápadnej Číne, ktoré „pozostávajú z červených nánosov charakterizovanými strmými útesmi“.[1] Ide o jedinečný typ petrografickej geomorfológie nachádzajúci sa v Číne. Krajinný typ Tan-sia je vytvorený z červeno sfarbených pieskovcov a zlepencov prevažne kriedového veku. Terén vyzerá veľmi podobne ako krasová topografia, ktorá sa tvorí v oblastiach podložených vápencami, ale keďže horniny, ktoré tvoria tan-sia, sú pieskovce a konglomeráty, nazývajú sa „pseudokrasové“ formy terénu. Boli tvorené endogénnymi silami (pohyby geologických vrstiev) a exogénnymi silami (vrátane zvetrávania a erózie).[1]

Prvé štúdie o tom, čo sa dnes označuje ako tan-sia, sa uskutočnili na hore Tan-sia-šan neďaleko Šao-kuanu v Číne. V 20. a 30. rokoch 20. storočia sa čínski geológovia snažili dozvedieť sa viac o týchto zaujímavých geomorfných štruktúrach.[2] Krajinné tvary tan-sia sú tvorené zdvihnutou kontinentálnou kôrou, ktorá bola porušená a erodovaná, čím sa odhaľujú veľké zrázy vrstvenej horniny červenej farby.[3]

Krajinné tvary tan-sia pokrývajú niekoľko provincií v juhovýchodnej Číne. V okrese Tchaj-ning v provincii Fu-ťien sú veľmi dobré príklady „mladých“ foriem tan-sia, v ktorých sa vytvorili hlboké úzke údolia. Ako terén starne, údolia sa rozširujú a vznikajú izolované veže a hrebene. Veľmi zvláštnou črtou krajiny tan-sia je rozvoj početných jaskýň rôznych veľkostí a tvarov. Jaskyne majú tendenciu byť plytké a izolované, na rozdiel od skutočného krasového terénu, kde jaskyne majú tendenciu vytvárať hlboké, vzájomne prepojené siete. V roku 2010 bolo šesť krajinných tvarov tan-sia v južnej Číne so všeobecným názvom China Danxia zapísaných do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.[1] Šesť zapísaných oblastí tan-sia je: Lang-šan a Wan-fo (provincia Chu-nan), Tan-sia-šan (provincia Kuang-tung), Tchaj-ning a Kuan-č' (provincia Fu-ťien), Lung-chu a Kuej-feng (provincia Ťiang-si), Fang-jen, Ťiang-lang-šan (provincia Če-ťiang) a Č'-šuej-šan (provincia Kuej-čou). Celková jadrová oblasťšiestich6 vyššie uvedených regiónov je 73 945 hektárov a celková nárazníková oblasť je 65 446 hektárov.[1] Iné významné oblasti tan-sia, ako napríklad Národný geologický park Čang-je, nie sú zahrnuté do svetového dedičstva.

Asi pred 80 miliónmi rokov vznikol sedimentáciou z jazier a potokov kriedový červený pieskovec a zlepenec.[4] Po ďalších 15 miliónoch rokov vytvorili pohyby tektonických platní mnoho zlomov.[4] Pred 23 miliónmi rokov narušil pohyb himalájskeho pohoria zem okolo krajiny tan-sia v provincii Kuang-tung v Číne, pozdvihol a úplne zmenil topografiu oblasti.[4] Počas miliónov rokov boli strmé útesy vytvorené zvetrávaním a eróziou. Túto geológiu možno vidieť v geoparku Tan-sia-šan v Číne, kde je asi 290 kilometrov štvorcových potokov, lesov a skalných útvarov tan-sia.[4]

Pôvod mena

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1928 si mineralóg Feng Ťing-lan všimol rozsiahle rozšírenie červenej oxidačnej vrstvy. Rozhodol sa ju pomenovať ako Tan-sia, čo pochádza z výrazu v starej čínskej básni od Cchao Pchiho „Verše od ibištekového jazierka“. Meno „tan-sia“ pozostáva z čínskych slov 丹(rumelka)a 霞(úsvit).

Čínska tan-sia

[upraviť | upraviť zdroj]

Čínska tan-sia, alebo krajinný typ tan-sia v Číne, je skupinou krajinných tvarov tan-sia, ktoré boli v auguste 2010 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.[1]

Prehľad lokalít čínskej tan-sia
Identifikačné číslo Názov a poloha Súradnice Oblasť Fotografia
1335-001 Č'-šuej - západná časť 28°22′11″S 105°47′39″V / 28,36972°S 105,79417°V / 28.36972; 105.79417 Ochranné pásmo: 10142 Ha
1335-002 Č'-šuej - východná časť 28°25′19″S 106°02′33″V / 28,42194°S 106,04250°V / 28.42194; 106.04250 Ochranné pásmo: 17222 Ha
1335-003 Tchaj-ning - severná časť 27°00′37″S 117°13′07″V / 27,01028°S 117,21861°V / 27.01028; 117.21861 Ochranné pásmo: 5277 Ha
1335-004 Tchaj-ning - južná časť 26°51′56″S 117°02′22″V / 26,86556°S 117,03944°V / 26.86556; 117.03944 Ochranné pásmo: 5810 Ha
1335-005 Lang-šan 26°20′24″S 110°46′45″V / 26,34000°S 110,77917°V / 26.34000; 110.77917 Ochranné pásmo: 6600 Ha
Nárazníkové pásmo: 6200 Ha
1335-006 Tan-sia-šan 24°57′55″S 113°42′12″V / 24,96528°S 113,70333°V / 24.96528; 113.70333 Ochranné pásmo: 16800 Ha
Nárazníkové pásmo: 12400 Ha
1335-007 Lung-chu-šan 28°04′15″S 116°59′05″V / 28,07083°S 116,98472°V / 28.07083; 116.98472 Ochranné pásmo: 16950 Ha
1335-008 Kuej-feng 28°19′03″S 117°25′10″V / 28,31750°S 117,41944°V / 28.31750; 117.41944 Ochranné pásmo: 2740 Ha
1335-009 Ťiang-lang-šan 28°31′47″S 118°33′55″V / 28,52972°S 118,56528°V / 28.52972; 118.56528 Ochranné pásmo: 610 Ha
Nárazníkové pásmo: 571 Ha

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e UNESCO World Heritage Centre. China Danxia [online]. whc.unesco.org, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Danxia Geomorphology [online]. globalgeopark.org, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ZHANG, Wen. DEM and GIS based morphometric and topographic-profile analyses of Danxia landforms [online]. geomorphometry.org, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b c d Danxiashan UNESCO GLOBAL GEOPARK [online]. globalgeopark.org, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tan-sia
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Danxia landform na anglickej Wikipédii.