Jaskyňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jaskyňa Domica
Jaskyňa Acsibi, Argentína

Jaskyňa je prírodný podzemný dutinový priestor, ktorý vzniká buď v krase postupným odplavovaním horniny, vo vulkanických horninách ako dutina po plynoch, alebo na pobreží pôsobením prílivových vĺn (abrázna jaskyňa). Štúdiom jaskýň sa zaoberá odvetvie geomorfológie - speleológia.

Delenie jaskýň[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyne sú tvorené geologickými procesmi, ktoré môžu ešte obsahovať kombinácie chemických procesov, tektonických síl a atmosferického pôsobenia.

Primárne[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré jaskyne vznikajú zároveň s horninou. Nazývame ich pôvodné alebo primárne jaskyne, napríklad Ochtinská aragonitová jaskyňa. Podobne vznikajú aj lávové jaskyne.

Sekundárne[upraviť | upraviť zdroj]

Sekundárne jaskyne vznikajú neskoršou postupnou eróziou už vzniknutej horniny, napríklad Domica.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyne sú jednými z najnehostinnejších miest na Zemi. Celý rok v nich panuje tma a zima, niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Aj napriek tomu jestvujú rozmanité formy života, ktoré sa na takéto prostredie prispôsobili. Slepé, bezfarebné a skoro priehľadné garnáty, červy, hmyz, mloky, kôrovce a jaskynné ryby. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je troglobiont. Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa, no niektoré druhy v nich aj prezimovávajú. Pri povrchu si tu nachádzajú úkryt dočasne aj niektoré cicavce.

Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa, no niektoré druhy v nich aj prezimovávajú. Pri povrchu si tu nachádzajú úkryt dočasne aj niektoré cicavce.

Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu dejín primitívni ľudia užívali jaskyne na bývanie a ochranu pred nepriazňou počasia, na pochovávanie, alebo ako kultové obradné miesta. Keďže fragmenty tých čias sú na svojom mieste dobre chránené pred klimatickými a inými nepriaznivými zmenami stávajú sa nedoceniteľnými v odhaľovaní spôsobu života týchto ľudí. Nástenné maľby sú samostatnou zaujímavosťou a predstavujú azda najstarší známy umelecký prejav človeka. Najstaršie jaskynné osídlenie u nás bolo dokumentované v jaskyni Čertova pec, bohaté nálezy pochádzajú aj z Domice a Liskovskej jaskyne.

Jaskyne sú tiež dôležité pre geologický výskum, pretože môžu odhaliť podrobnosti o minulých klimatických podmienkach obsiahnutých v nánosových vrstvách.

Symbolika[upraviť | upraviť zdroj]

Tajuplná brána k podzemnému svetu bola oddávna považovaná za kultový priestor predstavujúci vstup do nadprirodzena. Pre mnohé kultúry symbolizovala napríklad rodiace materské lono.

V architektúre ju symbolizuje výklenok v stene zvaný nika. Podobné útvary sú aj mihrab v islamskej mešite, alebo apsida v kresťanskom kostole.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyne sú dnes často využívané na rekreáciu. Jaskyniarstvo sa napríklad stalo obľúbeným spôsobom skúmania jaskýň. Pre menej dobrodružné povahy sa premenila časť najkrajších podzemných priestorov na sprístupnené jaskyne s umelým osvetlením, schodiskami a chodníkmi umožňujúcimi prechod týmito priestormi s minimálnou námahou. Jaskyne sa tiež využívajú pri liečbe ochorení dýchacích ciest takzvanou speleoterapiou.

Sprístupnené jaskyne na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska sa nachádza viac ako 4 000 jaskýň. Zo všetkých týchto známych a preskúmaných jaskýň na Slovensku je verejnosti sprístupnených iba dvanásť, podľa niektorých zdrojov trinásť jaskýň:

Turisticky sprístupnené jaskyne Slovenska sú:

Turisticky neprístupné jaskyne[upraviť | upraviť zdroj]

O skutočnosti, že Slovensko v celosvetovom meradle patrí medzi krajiny s najväčším bohatstvom krasových javov, vie spomedzi širšej verejnosti iba málokto. Jej pozornosť je zvyčajne zúžená len na niekoľko jaskýň, populárnych pre možnosť ich návštevy počas turistického či poznávacieho výletu. O ostatku z viac ako 6 000 v súčasnosti na Slovensku evidovaných jaskýň sú informácie známe zvyčajne iba nemnohým odborníkom a nadšencom.

Pozri aj

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]