Malá Stanišovská jaskyňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°00′29″S 19°40′27″V / 49,008056°S 19,674167°V / 49.008056; 19.674167
Malá Stanišovská jaskyňa
prírodná pamiatka
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obec Liptovský Ján
Súradnice 49°00′29″S 19°40′27″V / 49,008056°S 19,674167°V / 49.008056; 19.674167
Vznik 1994
 - posledná novelizácia 2009
Kód 1181
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Malá Stanišovská jaskyňa sa nachádza v Jánskej doline pri obci Liptovský Ján. Je prírodnou pamiatkou. Jej dĺžka je 871 m, hĺbka 28 metrov. Sprístupnených pre verejnosť je 410 metrov. Jaskyňa je sprístupnená pre verejnosť od 15. januára 2010.

Malá Stanišovská jaskyňa spolu s Veľkou Stanišovskou jaskyňou a Novou Stanišovskou jaskyňou boli vytvorené podzemnými vodnými tokmi v guttensteinskom vápenci v období pleistocénu. Sú súčasťou niekdajšieho rozsiahleho jaskynného systému v dolnej časti Jánskej doliny. V súčasnosti je z tohoto jaskynného systému známych vyše 7 km.

Malá i Veľká Stanišovská jaskyňa boli miestnym obyvateľom známe od nepamäti. Prvá písomná zmienka o jaskyniach v doline nad Liptovským svätým Jánom pochádza z roku 1689 z pera Martina Sentivániho. Jaskyne navštívil v roku 1720 i Georg Buchholtz mladší a stručne sa o nich zmienil i Matej Bel v druhom zväzku svojich Notícií z roku 1736. Stanišovské jaskyne boli v ďalších obdobiach cieľom vedeckých i vlastivedných výprav. V tomto období boli objavené i ďalšie podzemné priestory, ako pokračovanie známych jaskýň. O popularizáciu stanišovských jaskýň sa v prvej polovici 20. storočia zaslúžil najmä Miloš Janoška, spoluzakladateľ časopisu Krásy Slovenska a a Tatranského spolku turistického. V 60. rokoch 20. storočia bol zásluhou miestneho amatérskeho speleológa Stanislava Šrola (1925 – 1992) objavený vchod do dovtedy neznámej Novej Stanišovskej jaskyne. V priebehu 20. storočia dochádzalo k značnej devastácii stanišovských jaskýň zo strany príležitostných návštevníkov. V 70. rokoch bol z dôvodu ochrany národnej prírodnej pamiatky uzatvorený vchod do Veľkej Stanišovskej jaskyne.[1]

Malá Stanišovská jaskyňa je aktuálne v správe aktívnych miestnych jaskyniarov, ktorí sa sami podujali zachrániť ju pred ďalším poškodzovaním. V súčasnosti sa v blízkosti jaskyne nachádza parkovisko, kde je možné zaparkovať automobil a zrekonštuovaná chata, kde je možné zakúpiť vstupenky. Návštevníci jaskyne majú príležitosť obdivovať podzemné prírodné krásy a oboznámiť sa so základnými aspektami jaskyniarskeho prieskumu jaskýň a speleológie. Výzdoba jaskyne je tvorená prevažne sintrovými nátekmi. V jarnom období sa vo vchodových partiách tvoria ľadové stalagmity.

Jaskyňa je strednej obťažnosti. Nenachádzajú sa tu betónové chodníky ani výraznejšie terénne úpravy. Dno jaskyne je pokryté hlinito-kamenitou sutinou, miestami s väčšími zrútenými balvanmi. Jaskyňa nie je osvetlená. Každý návštevník od sprievodcu obdrží čelovú lampu a cestu si osvetľuje sám.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LALKOVIČ, M. Z histórie Stanišovskej jaskyne [s.105 – 138.]: In Slovenský Kras roč. 48 (2010), Liptovský Mikuláš, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, 2010, ISBN 80-88924-14-6.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]