Dobšinská ľadová jaskyňa
| Caves of Aggtelek Karst and Slovak Karst* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
 |
|
| Veľká sieň v Dobšinskej ľadovej jaskyni
|
|
| Štát |  Slovensko |
| Typ | národná prírodná pamiatka |
| Kritériá | Krasový utvar |
| Identifikačné č. | 725-858 |
| Región** | Lokality Svetového dedičstva v Európe |
| Súradnice | 48°52′06″S 20°18′16″V / 48.86833°S 20.30444°VSúradnice: 48°52′06″S 20°18′16″V / 48.86833°S 20.30444°V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1995 (19. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
|
Dobšinská ľadová jaskyňa je najväčšia zaľadnená jaskyňa na Slovensku.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Stratenskej hornatine, na severnom svahu vápencového vrchu Duča, neďaleko baníckeho mestečka Dobšiná v Národnom parku Slovenský raj.
Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n. m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako „Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a v roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 m (alebo 1 483 m) je verejnosti sprístupnený okruh dlhý 475 m.
Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlosivých vápencoch stredného triasu (wettersteinské vápence), ktoré ležia, tak ako v celom Slovenskom raji, na nepriepustných spodnotriasových bridliciach. Výskyt riečnych štrkov splavených Hnilcom z Kráľovej hole, ako aj zachované oválne tvary chodieb v kvapľových častiach svedčia o tom, že vznikla eróziou podzemného toku rieky vo dvoch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 50 m. Vlastný jaskynný priestor vznikol korozívnou činnosťou presakujúcej vody a jaskyňa má v základných črtách normálny krasový charakter. Rieka Hnilec svojou erozívnou činnosťou, často za pomoci unášaných okruhliakov patriacich až ku komplexom Kráľovej hole, premodelovala podzemné priestory a čiastočne utvorila priaznivé predpoklady pre prepadávanie povál a skalné rútenia. Tieto deje utvorili i vlastný priestor jaskyne s osobitným mikroklimatickým režimom.
Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou. Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne uzavrel cirkuláciu vzduchu. Jaskyňa tým nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia.
V zimnom období ním vnikal do jaskyne vonkajší studený vzduch, ktorý schladil jej ovzdušie i steny pod 0 °C. Presakujúca voda mrzla a vytvárala ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad. Hrúbka podlahového ľadu dosahuje 25 m, plošná rozloha okolo 11 200 m² a objem sa odhaduje na 145 000 m³ ľadu. Ľad je zreteľne vrstevnatý, s hrúbkou vrstvičiek približne 3 - 5 mm. Priemerná ročná teplota jaskyne (Veľkej siene) je -1 °C, relatívna vlhkosť 96 – 99%. Okrem podlahového ľadu sú pozoruhodné mohutné ľadové stĺpy a vodopády vo Veľkej sieni (Niagara), ľadové záclony, Veľká opona a Organ v Prízemí.
Zaľadnené sú len vstupné časti jaskyne, kam má prístup prechladený vonkajší vzduch. Zadné a spodné priestory sú bez ľadu so zvetranými kvapľovými útvarmi. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu 30 - 40° na juhovýchod do hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm, Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Najväčší priestor jaskyne tvorí Veľká sieň elipsovitého tvaru, ktorá je dlhá 72 m, široká v strede 42 m a vysoká 7 až 10 m. Najväčší ľadový stĺp zvaný Studňa meria 9 m.
Dobšinská ľadová jaskyňa je typom staticko-dynamickej jaskyne. Vysokou polohou vchodu a vrecovitým charakterom vzniká osobitná cirkulácia vzduchu: V zimnom období vniká studený vzduch z povrchu do podzemia a ako ťažší vytláča ľahší teplejší vzduch a zároveň ochladzuje steny jaskyne. V zimnom období klesá teplota až na -5 °C. Oteplenie nastáva iba v letnom období, keď priestormi medzi prepadliskom Duča a vchodom do jaskyne prúdi teplejší vzduch. Tak nastáva čiastočná cirkulácia vzduchu, a preto nemožno hovoriť o čistom statickom type jaskyne, ale o type staticko-dynamickom.
Najlepšie podmienky pre tvorbu ľadovej výzdoby sú v jarnom období, keď povrchové vody prechádzajú puklinami a v priestoroch zamŕzajú v podobe rozmanitých útvarov. Miestami sa vplyvom sublimácie utvára i povlak inoväte, čo dodáva podzemným priestorom osobité čaro
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dobšinská ľadová jaskyňa
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.
|
||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||
