Dlhý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
| Dlhý vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Obec | Telgárt |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Muránska planina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 094,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°49′21″S 20°10′21″V / 48,8224°S 20,1725°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Telgártu |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dlhý vrch[1] (1 094,7 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Telgártom, približne 15 km severne od Revúcej.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Telgárt.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaná Červená Skala a Šumiac, severne sa nachádza Telgárt, juhozápadne Muránska Huta a východne Rejdová.[4] Vrch patrí do ochranného pásma Národného parku Muránska planina.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Dlhý vrch leží na severnom okraji Muránskej planiny, priamo nad údolím Hrona. Severným smerom dominujú Nízke Tatry s vrcholmi Stredná hoľa (1 876 m n. m.), Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.), rovnakým smerom leží aj Gregová (1 168 m n. m.), východne sa nachádza Ondrejisko (1 271 m n. m.), Borovniak (1 272 m n. m.), Trsteník (1 390 m n. m.), Homoľa (1 083 m n. m.) a Priehybka (1 219 m n. m.), južne Kyprov (1 391 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.), Magura (1 071 m n. m.) a Čelo (1 210 m n. m.) a západne Šiance (1 042 m n. m.), Veľký Cigán (1 235 m n. m.), Lopušná (1 125 m n. m.) a Grúň (1 011 m n. m.).[2] Oblasť je súčasťou povodia rieky Hron, ktorý odvodňuje severné svahy, vodu z južných odvádza potok Stračaník. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4] Severným úpätím vedie popri Hrone cesta I/66 z Brezna do Popradu a železničná trať Červená Skala – Margecany.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva nesúvislý riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú pozorovateľné okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, Nízkych Tatier a Stolických vrchov.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník a prístup je tak možný neznačenými lesnými chodníkmi z blízkeho Telgártu alebo Červenej Skaly.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-03]. Dostupné online.