Gačovská skala
| Gačovská skala | |
| vrch | |
 Gačovská skala nad Palcmanskou Mašou | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Stratená |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Slovenský raj |
| Povodie | Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 113 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′30″S 20°22′45″V / 48,8749°S 20,3791°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z obce Dedinky |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Gačovská skala | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Gačovská skala[1] (1 113 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Dedinkami, približne 6 km severne od Dobšinej.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa vo východnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Stratená.[1] Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí situované Dedinky, juhovýchodne ležia Mlynky a západne obec Stratená.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Gačovská skala leží na juhozápadnom okraji planiny Geravy, priamo nad údolím Hnilca a vodnou nádržou Palcmanská Maša. Severným smerom sa nachádza Vrábľová (986 m n. m.), Bykárka (1 058 m n. m.) a Suchý vrch (1 122 m n. m.), východným Červená skala (1 109 m n. m.), Holý kameň (1 107 m n. m.), Hýľ (1 158 m n. m.), Haniskova (1 161 m n. m.), Veľká Knola (1 266 m n. m.) a Viničiar (1 144 m n. m.), južným Martinka (1 027 m n. m.), Dobšinský kopec (974 m n. m.) a Veľký Radzim (991 m n. m.) a západne Skala (1 034 m n. m.), Marčeková (1 101 m n. m.), Remiaška (1 168 m n. m.) a Havrania skala (1 154 m n. m.).[2] Východným smerom masív nadväzuje na horskú plošinu, severné, západné a južné svahy sa strmo zvažujú do údolí. Vodu zo severozápadnej časti odvádza Krčmársky potok, južné svahy odvodňujú kratšie prítoky Hnilca. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý lesný porast[5], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít a skalných vyhliadok je možné pozorovať blízke údolie Hnilca, okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež susedné Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier a Vysoké Tatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no okolím prechádza viacero trás:
zeleno značený chodník:
- západne a severozápadne vedúci z rázc. Stratenská píla na Malé Zajfy
- východne vedúci z obce Dedinky na Geravy
žlto značený chodník severným smerom z Geráv na rázc. Malé Zajfy
červeno značený chodník:
- severovýchodne z lokality Geravy na rázc. Pod Suchým vrchom
- južným úpätím údolím Hnilca z lokality Stratenská píla cez Dedinky do osady Biele Vody[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-08]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-08]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-08]. Dostupné online.