Macov vrch
| Macov vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Revúca |
| Obec | Muráň |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Muránska planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 095,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′28″S 19°59′07″V / 48,7244°S 19,9853°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Tisovca (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Macov vrch[1] (1 095,8 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Muráňom, približne 5 km severovýchodne od Tisovca.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v juhozápadnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca a na katastrálnom území obce Muráň.[1] Najbližšími sídlami sú východne situovaný Muráň a Muránska Lehota a juhozápadne ležiaci Tisovec.[4] Vrch leží v Národnom parku Muránska planina.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Macov vrch leží na juhu strednej časti Muránskej planiny. Severne sa nachádza Ostrica (1 223 m n. m.), Kľak (1 409 m n. m.), Vrbiarka (1 127 m n. m.) a Pavelková (1 144 m n. m.), východne Cigánka (935 m n. m.), Radzim (970 m n. m.), Kohút (1 409 m n. m.) a Krížna poľana (1 018 m n. m.), južne Tri chotáre (963 m n. m.), Tŕstie (1 121 m n. m.) a Ostrá (1 011 m n. m.) a západne Šarkanica (1 151 m n. m.), Hajnáš (1 019 m n. m.) a Vysoký vrch (1 263 m n. m.).[2] Oblasť odvodňujú prítoky Lehotského potoka do rieky Muráň v povodí Slanej. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4] Juhovýchodne prechádza cesta II/531 z Tisovca do Muráňa.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné ojedinele pozorovať najmä okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, Nízkych Tatier, Stolických a Veporských vrchov.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no západným smerom z Tisovca vedie hrebeňom zeleno značený turistický chodník na Ostricu.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online.