Macov vrch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Macov vrch
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Revúca
Obec Muráň
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Muránska planina
Povodie Slaná
Nadmorská výška 1 095,8 m n. m.
Súradnice 48°43′28″S 19°59′07″V / 48,7244°S 19,9853°V / 48.7244; 19.9853
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej značke z Tisovca (traverz)
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Macov vrch[1] (1 095,8 m n. m.[2]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Muráňom, približne 5 km severovýchodne od Tisovca.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhozápadnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca a na katastrálnom území obce Muráň.[1] Najbližšími sídlami sú východne situovaný Muráň a Muránska Lehota a juhozápadne ležiaci Tisovec.[4] Vrch leží v Národnom parku Muránska planina.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Macov vrch leží na juhu strednej časti Muránskej planiny. Severne sa nachádza Ostrica (1 223 m n. m.), Kľak (1 409 m n. m.), Vrbiarka (1 127 m n. m.) a Pavelková (1 144 m n. m.), východne Cigánka (935 m n. m.), Radzim (970 m n. m.), Kohút (1 409 m n. m.) a Krížna poľana (1 018 m n. m.), južne Tri chotáre (963 m n. m.), Tŕstie (1 121 m n. m.) a Ostrá (1 011 m n. m.) a západne Šarkanica (1 151 m n. m.), Hajnáš (1 019 m n. m.) a Vysoký vrch (1 263 m n. m.).[2] Oblasť odvodňujú prítoky Lehotského potoka do rieky Muráň v povodí Slanej. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4] Juhovýchodne prechádza cesta II/531 z Tisovca do Muráňa.[5]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné ojedinele pozorovať najmä okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, Nízkych Tatier, Stolických a Veporských vrchov.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no západným smerom z Tisovca vedie hrebeňom zeleno značený turistický chodník na Ostricu.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online.
  2. a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-08]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]