Ostrica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
| Ostrica | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Revúca, Rimavská Sobota |
| Obce | Muráň, Tisovec |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Muránska planina |
| Povodia | Slaná, Rimava |
| Nadmorská výška | 1 222,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°44′22″S 19°58′06″V / 48,7395°S 19,9682°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Tisovca
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrica[1] (1 222,8 m n. m.[2][3]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Muráňom, približne 6 km severne od Tisovca.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhozápadnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Revúca a Rimavská Sobota a zasahuje na katastrálne územie obce Muráň a mesta Tisovec.[1] Najbližšími sídlami sú východne situovaný Muráň, Muránska Lehota a Muránska Dlhá Lúka a južne ležiaci Tisovec, západne sa nachádza Pohronská Polhora.[5] Vrch leží v Národnom parku Muránska planina.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Ostrica leží v strednej časti Muránskej planiny, v nevýraznom hrebeni vedúcom od Kľaku (1 409 m n. m.) južným smerom na Šarkanicu (1 151 m n. m.). Západne sa nachádza Kučalach (1 141 m n. m.), Vysoký vrch (1 263 m n. m.) a Fabova hoľa (1 439 m n. m.), severne Malá Stožka (1 204 m n. m.), Veľká Stožka (1 297 m n. m.), Kľak a Veľký Cigán (123 m n. m.), východne Pavelková (1 144 m n. m.), Cigánka (935 m n. m.), Vrbiarka (1 127 m n. m.), Radzim (970 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.) a južne Krížna poľana (1 018 m n. m.), Tŕstie (1 121 m n. m.), Macov vrch (1 096 m n. m.), Šarkanica (1 151 m n. m.) a Hajnáš (1 019 m n. m.).[2] Západne sa zvažujúce svahy odvodňujú prítoky Rimavy, voda zo severných a východných častí odteká prítokmi riečky Muráň do Slanej. Vrcholovou časťou vedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou a menších horských lúk je možné pozorovať najmä okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež Nízke Tatry, Veporské a Stolické vrchy.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-10]. Dostupné online.