Magura (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
| Magura | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Brezno |
| Obce | Telgárt, Šumiac |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Muránska planina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 1 070,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°48′38″S 20°10′04″V / 48,8106°S 20,1677°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Červenej Skaly
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Magura[1] (1 070,9 m n. m.[2][3]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Červenou Skalou, približne 13 km severne od Revúcej.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Telgárt a Šumiac.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaná Červená Skala, severozápadne leží Šumiac a severne Telgárt, juhozápadne sa nachádza Muránska Huta a východne Rejdová.[5] Vrch patrí do ochranného pásma Národného parku Muránska planina.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Magura leží v severnej časti Muránskej planiny, v hrebeni, vedúcom z Kyprova (1 391 m n. m.) severozápadným smerom cez Župkovu Maguru (1 246 m n. m.). Severne dominujú Nízke Tatry s vrcholmi Stredná hoľa (1 876 m n. m.), Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.), rovnakým smerom leží aj Dlhý vrch (1 095 m n. m.), Homoľa (1 083 m n. m.) a Gregová (1 168 m n. m.), východne sa nachádza Ondrejisko (1 271 m n. m.), Borovniak (1 272 m n. m.), Trsteník (1 390 m n. m.) a Priehybka (1 219 m n. m.), južne Kyprov, Stolica (1 476 m n. m.), Župkova Magura (1 246 m n. m.) a Čelo (1 210 m n. m.) a západne Šiance (1 042 m n. m.), Veľký Cigán (1 235 m n. m.), Lopušná (1 125 m n. m.) a Grúň (1 011 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Hron, kde vodu z východnej a severnej časti odvádza potok Stračaník, juhozápadné svahy odvodňuje potok Župkov. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva nesúvislý riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít sú pozorovateľné okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, Nízkych Tatier a Stolických vrchov.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no zeleno značená turistická trasa z rázc. Dolina Strateník pri Červenej Skale do sedla Šumiacka priehyba prechádza blízkym sedlom a južným úbočím.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-04]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-04]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-04]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-04]. Dostupné online.