Trsteník (vrch v Stolických vrchoch)
| Trsteník | |
| vrch | |
 Trsteník vpravo | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Košický |
| Okresy | Brezno, Rožňava |
| Obce | Telgárt, Rejdová |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Stolica |
| Povodia | Hron, Slaná |
| Nadmorská výška | 1 390,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°50′04″S 20°13′09″V / 48,8344°S 20,2193°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  značke z Telgártu (traverz) |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Trsteník (1 390,2 m n. m.[1][2]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3][4] Leží nad Telgártom, približne 16 km severne od Revúcej.[5]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[3] Leží na hranici Banskobystrického a Košického kraja, okresov Brezno a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Telgárt a Rejdová. Najbližším sídlom je severozápadne situovaný Telgárt, západne sa nachádza Šumiac a Červená Skala, juhozápadne Muránska Huta, juhovýchodne Rejdová a Vyšná Slaná a severovýchodne Stratená.[5]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Trsteník leží na severnom okraji pohoria, v hrebeni, vedúcom severným smerom z vrchu Stolica (1 476 m n. m.). Východne sa nachádza Duča (1 141 m n. m.), Čierna hora (1 152 m n. m.), Vincovka (879 m n. m.), Buchvald (1 293 m n. m.), Skálie (1 076 m n. m.) a Veľký Radzim (991 m n. m.), južne Pálenisko (1 098 m n. m.), Grúň (1 197 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Kyprov (1 391 m n. m.), západne Priehybka (1 219 m n. m.), Magura (1 071 m n. m.), Dlhý vrch (1 095 m n. m.), Homoľa (1 083 m n. m.), Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.) a severne Tri kopce (1 507 m n. m.), Gregová (1 168 m n. m.), Rakytovec (1 068 m n. m.), Javorina (1 186 m n. m.) a Borovniak (1 272 m n. m.).[2] Severné svahy masívu odvodňuje potok Handulín, západné Homoľa, oba smerujúce do rieky Hron, voda z juhovýchodne sa zvažujúcich oblastí odteká Trsteníkom do rieky Slaná. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú oblasť pokrýva nesúvislý, miestami len riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít hrebeňa je možné pozorovať najmä okolité vrchy Stolických vrchov, Spišsko-gemerského krasu, Nízke Tatry, hrebeň Vysokých Tatier, Levočské vrchy, Branisko, Volovské vrchy a Revúcku vrchovinu.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značený chodník, no juhovýchodným traverzom prechádza modrá turistická značka z rázc. Pred Čuntavou (Cesta hrdinov SNP) cez rázc. Pod Trsteníkom na vrch Stolica (1 476 m n. m.). Na túto trasu je prístup:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- 1 2 Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-22]. Dostupné online.
- ↑ TM 124 Slovenský raj (9. vydanie, 2024) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2024, [cit. 2025-12-17]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-22]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-22]. Dostupné online.