Preskočiť na obsah

Kyprov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyprov
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Košický
Okresy Brezno, Revúca, Rožňava
Obce Telgárt, Rejdová, Muránska Zdychava
Pohorie Stolické vrchy
Podcelok Stolica
Povodia Hron, Slaná
Nadmorská výška 1 390,7 m n. m.
Súradnice 48°47′32″S 20°11′44″V / 48,7921°S 20,1956°V / 48.7921; 20.1956
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po červenej značke zo sedla Javorinka
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kyprov[1] (1 390,7 m n. m.[2][3]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Rejdovou, približne 12 km severne od Revúcej.[5]

Nachádza sa v severnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[4] Leží na hranici Banskobystrického a Košického kraja, okresov Brezno, Revúca a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obcí Telgárt, Muránska Zdychava a Rejdová.[1] Najbližším sídlom je severne situovaný Telgárt a východne ležiaca Rejdová a Vyšná Slaná, juhovýchodne sa nachádza Čierna Lehota, juhozápadne Muránska Zdychava a západne Muránska Huta a Červená Skala.[5]

Kyprov leží v severnej, najvyššej časti pohoria, v hrebeni, vedúcom severným smerom z vrchu Stolica (1 476 m n. m.). Severne sa nachádza Magura (1 071 m n. m.), Dlhý vrch (1 095 m n. m.), Priehybka (1 219 m n. m.), Trsteník (1 390 m n. m.), Homoľa (1 083 m n. m.) a Buchvald (1 293 m n. m.), východne Skálie (1 076 m n. m.), Veľký Radzim (991 m n. m.) a Pálenisko (1 098 m n. m.), južne Grúň (1 197 m n. m.), Skalka (1 116 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Lehotská hoľa (1 397 m n. m.) a západne Čelo (1 210 m n. m.) a Župkova Magura (1 246 m n. m.).[3] Severozápadné svahy masívu odvodňuje potok Stračaník do rieky Hron, voda z východných odteká riekou Slaná a z juhozápadných potokom Zdychava. Vrcholom vedie značená turistická trasa.[5]

Vrcholovú oblasť pokrýva po plošnej ťažbe len nízka a nesúvislá vegetácia[6], ktorá umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné mnohé vrchy Stolických vrchov, Spišsko-gemerského krasu, Veporské, Volovské a Levočské vrchy, hrebeň Vysokých Tatier a Nízke Tatry.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  3. a b Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-22]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]