Veľký Radzim

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°46′38″S 20°20′21″V / 48,7772°S 20,3392°V / 48.7772; 20.3392
Veľký Radzim
vrch
Veľký Radzim KS1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Rožňava
Obce Vyšná Slaná, Brdárka
Pohorie Revúcka vrchovina
Podcelok Dobšinské predhorie
Povodie Slaná
Nadmorská výška 990,5 m n. m.
Súradnice 48°46′38″S 20°20′21″V / 48,7772°S 20,3392°V / 48.7772; 20.3392
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltá turistická značka z Brdárky
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci kraja
Fire.svg
Poloha v rámci kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľký Radzim (990,5 m n. m.[1]) je najvyšší vrch v Revúckej vrchovine[2] na Slovensku.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Vrch leží v najsevernejšej časti vrchoviny, v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie.[3] Nachádza sa vo východnej časti výrazného masívu, ktorý vystupuje južne nad údolím Slanej, v severnej časti rožňavského okresu. Severná časť masívu patrí do katastra obce Vyšná Slaná, južné svahy zasahujú na územie obce Brdárka.[4]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Vrch je súčasťou horského masívu, ktorý sa vypína južne od údolia Slanej. Plošne neveľký, no výrazný masív má v západnej časti nepatrne nižší vrchol, nazvaný Malý Radzim. Severnú časť odvodňujú potoky, smerujúce priamo do Slanej, na južných svahoch pramení Brdárka, napájajúca Hankovský potok a následne Štítnik.[2] Vrcholová časť je rovnako ako prevažná väčšina vrchu zalesnená, preto výhľad je veľmi obmedzený na menšie lokality.

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Masív vrchu tvoria hlavne sivé gutensteinské, v menšej miere svetlé steinalmské vápence tektonickej jednotky silicika. Samotný vrch tvorí príkrovovú trosku. Z južnej strany vystupujú pri úpätí metabazalty meliatika.[5][6]

Výhľady[upraviť | upraviť kód]

Vďaka nadmorskej výške a okolitému terénu ponúkajú odlesnené časti obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov dobre pozorovateľných viacero cezhraničných maďarských vrchov, dominujú však najmä okolité vrchy Stolických a Volovských vrchov. Pri vhodných podmienkach je pozorovateľná Kráľova hoľa i Vysoké Tatry.[7]

Prístup[upraviť | upraviť kód]

Cez sedlo Hora vedie na Vdovčíkovo kreslo žltá turistická značka žlto značkovaná turistická trasa z Brdárky i Vlachova. Na vrchol nevedie žiadna značená trasa a výstup je tak možný neznačenými chodníkmi i z Vyšnej Slanej.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Podrobný autoatlas Slovenská republika 1 : 100 000. 8. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 62.
  2. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
  5. Geologická mapa SR [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2018-09-07]. Dostupné online.
  6. Bajaník, Š. (ed.), Ivanička, J., Mello, J., Reichwalder, P., Pristaš, J., Snopko, L., Vozár, J. & Vozárová, A., 1984: Geologická mapa Slovenského rudohoria – východná časť 1: 50 000. GÚDŠ, Bratislava.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]