Preskočiť na obsah

Veľká Javorina (Biele Karpaty)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľká Javorina
vrch
Vysielač na vrchole Veľkej Javoriny
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Trenčiansky, Zlínský
Okresy Nové Mesto nad Váhom, Uherské Hradiště
Obce Lubina, Strání
Pohorie Biele Karpaty
Podcelok Javorinská hornatina
Povodia Váh, Morava
Nadmorská výška 969,8 m n. m.
Súradnice 48°51′28″S 17°40′33″V / 48,8578°S 17,6759°V / 48.8578; 17.6759
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Bumbálky
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Veľká Javorina (Biele Karpaty)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká Javorina (čes. Velká Javořina, 969,8 m n. m.[1]) je najvyšší vrch pohoria Biele Karpaty. Nachádza sa na slovensko-českej hranici, približne 8 km severne od Starej Turej.[2]

Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorinská hornatina.[3] Leží na slovensko-českej hranici, medzi vrchmi Durda (842 m n. m.) a Jelenec (925 m n. m.). Vrch sa vypína na pomedzí Trenčianskeho a Zlínskeho kraja a okresov Nové Mesto nad Váhom a Uherské Hradiště. Slovenská, juhovýchodná časť masívu patrí do katastra obce Lubina[4], severozápadná zasahuje na územie moravskej obce Strání.

Vrch je súčasťou horského hrebeňa, ktorý sa tiahne pohraničím a čiastočne vytvára rozvodnicu povodí Váhu a Moravy. Západnú časť masívu odvodňujú prítoky Veličky, smerujúcej do rieky Moravy, južné a východné svahy napájajú riečku Kamečnica a Tŕstie, ktoré smerujú do Váhu.[2] Vrcholová časť i menšie oblasti vrchu sú odlesnené a poskytujú ďaleké výhľady.

Z geologického hľadiska je masív Veľkej Javoriny tvorený paleogénnym flyšom, v ktorom sa striedajú hrubšie vrstvy pieskovca s tenšími vrstvami ílovitých bridlíc. Vrchol sa nachádza na slovenskej strane a má tvar širokého plochého chrbta. Je odlesnený a pokrytý je rozsiahlou lúkou.

Dané územie výrazne podlieha ľudským zásahom. Na vrchole stojí vysielač Veľká Javorina, z dolín sem smeruje asfaltová komunikácia – rovnako z moravskej ako aj slovenskej strany. Veľká Javorina je vyhľadávaným miestom cykloturistov a ak príroda dovolí aj bežkárov. Neďaleko pod vrcholom stojí verejnosti prístupná Holubyho chata a viacero súkromných chát.

Veľká Javorina je oddávna považovaná za jeden zo symbolov, svedčiacich o dobrých vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi, o čom svedčí i kameň na vrchole Javoriny s nápisom: „Tu bratia vždy sa stretať budú.“ Každoročným letným podujatím sú na vrchole Javoriny Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov. Tieto slávnosti nadväzujú na tradície, ktoré zaviedli ešte naši predkovia – Štúrovci, ktorí sa tu stretávali s osvietencami z Moravy a Čiech.

Prírodná rezervácia Veľká Javorina

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Veľkej Javorine sa nachádza Prírodná rezervácia Veľká Javorina[5]. Kyslé pôdy na flyši vytvárajú podklad pre zachovalé lesné spoločenstvá. Lesy sa tu vyznačujú prirodzeným zmladením so znakmi pôvodnej štruktúry porastov. V tejto polohe vystupujú ako klimaxové spoločenstvá s málo zmeneným genofondom v 4 – 6 vegetačnom stupni.

Les je pôvodného druhového zloženia – bučiny a javorové bučiny, ale je poznačený dlhodobým hospodárením, preto nemá štruktúru pralesa, hlavne čo sa týka vekového rozvrstvenia stromov. Stromy tu majú približne rovnaký vek, hrúbku a výšku. Chýba tu aj väčšie zastúpenie „mŕtveho“ dreva, ktoré patrí k základným indikátorom pralesa, kde môže jeho podiel dosiahnuť až 30%.

Aj napriek tomu sa tu vyskytujú vzácne rastliny ako je mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina) – jediná lokalita vysokohorského druhu v Bielych Karpatoch. Z bežnejších lesných druhov je tu aj bohatá populácia snežienky (Galanthus nivalis), mesačnice trvácej (Lunaria rediviva) a chochlačky dutej (Corydalis cava).

Živočíchy sú štandardne zastúpené poľovnou zverou ako jeleň lesný, srna hôrna, diviak lesný a iné. Občas zablúdi aj medveď hnedý (Ursus arctos).

Z menších, menej viditeľných, ale o to vzácnejších živočíchov sa tu vyskytuje fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč bukový (Cerambyx scopolii) – trávia odumierajúce drevo. Vyskytujú sa tu aj ďalšie vzácne druhy, pre ktoré slovenské názvoslovie nemá pomenovanie. Za spomenutie stojí vzácny pavúk Anelossimus vittatus a Leptiphanthes zimmermanni, vzácny horský druh pavúka Saloca kulczinskyi, chrobák Harpalus marginellus, mucha Phaonaia czernyi.

Okolo lesných potôčikov a studničiek sa zdržiava salamandra škvrnitá, kunka žltobruchá (Bombina variegata). V korunách stromov môžeme zahliadnuť ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) a muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis).

Vďaka nadmorskej výške, polohe pohoria a odlesneniu ponúka vrcholová časť ďaleké výhľady. Okrem okolitých vrchov je dobre pozorovateľných viacero susedných pohorí na Slovensku i v Česku. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať vzdialený Hrubý Jeseník, Moravsko-sliezske Beskydy, Malú Fatru, Považský Inovec i Tribeč.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 52.
  2. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-17]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-17]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-17]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Veľká Javorina. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-17]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]