Chmeľová (vrch)
| Chmeľová | |
| vrch | |
 Chmeľová vľavo, vpravo Vršatské bradlá
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky kraj |
| Okres | Ilava |
| Obec | Vršatské Podhradie |
| Časť | Vysoké Vršatce |
| Pohorie | Biele Karpaty |
| Podcelok | Vršatské bradlá |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 925,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°04′27″S 18°09′14″V / 49,0742°S 18,1539°V |
| Najľahší výstup | po  z Vršatského Podhradia
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chmeľová (925,4 m n. m.[1]) je druhý najvyšší vrch Bielych Karpát. Nachádza sa nad obcou Vršatské Podhradie, približne 12 km severne od Dubnice nad Váhom.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vršatské bradlá a jej časti Vysoké Vršatce.[3]. Leží v Trenčianskom kraji, v okrese Ilava a v katastrálnom území obcí Vršatské Podhradie[4] a Červený Kameň.[5] Vrch je v tesnej blízkosti prírodnej rezervácie Vršatské bradlá, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a najbližšími sídlami sú obce Vršatské Podhradie a Červený Kameň.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch tvorí súčasť jedinečného bradlového masívu, kde sa zachovali skalné i lesné spoločenstvá teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov.[6] Sedlom je na východe oddelený vápencový masív s vrchom Javorník (898 m n. m.), severne susedí Zvonová hora (722 m n. m.), západne Biely vrch (819 m n. m.) a južne je v susedstve Vršatské hradné bralo s hradom Vršatec. Chmeľová patrí do povodia Váhu; západnú a severnú časť masívu odvodňujú prítoky Tovarského potoka do Lednice, juhozápadnú Krivoklátsky potok.[2] Vrch je prevažne zalesnený, no z menších odlesnených časti sú zaujímavé výhľady široké okolie.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vďaka značnej výške a polohe poskytujú nezalesnené časti vrcholových partií Chmeľovej zaujímavé výhľady. Okrem blízkych bielokarpatských vrcholov sú pri vhodných podmienkach pozorovateľné dominanty pohoria Považský Inovec, Vtáčnik, Strážovské vrchy a Javorníky. Nezriedka sú na horizonte viditeľné aj Moravsko-sliezske Beskydy, Malá Fatra, Tribeč a vzácne aj Hrubý Jeseník.[7]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch v atraktívnom prostredí v blízkosti obce Vršatské Podhradie a zrúcaniny rovnomenného hradu poskytujú zaujímavé možnosti na výlety. Dominanta širokého okolia so zaujímavými výhľadmi je dostupná značeným chodníkom cez blízke sedlo.
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke cez rázc. Chmeľová:
- z juhu z blízkeho rázcestia Vršatec pri Vršatskom Podhradí
- zo severovýchodu z Červeného Kameňa
- po
značke:
- z Červeného Kameňa cez Vršatské Podhradie
- z rázc. Brezová, kaplnka (pripojenie na
hrebeňovku)[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 52.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
- ↑ Prírodná rezervácia Vršatské bradlá [online]. . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]
