Chmeľová (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chmeľová
vrch
Vršatské bradlá z hradu.jpg
Chmeľová vľavo, vpravo Vršatské bradlá
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Obec Vršatské Podhradie
Časť Vysoké Vršatce
Pohorie Biele Karpaty
Podcelok Vršatské bradlá
Povodie Váh
Nadmorská výška 925,4 m n. m.
Súradnice 49°04′27″S 18°09′14″V / 49,0742°S 18,1539°V / 49.0742; 18.1539
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL yellow.svg z Vršatského Podhradia
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Chmeľová (925,4 m n. m.[1]) je druhý najvyšší vrch Bielych Karpát. Nachádza sa nad obcou Vršatské Podhradie, približne 12 km severne od Dubnice nad Váhom.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vršatské bradlá a jej časti Vysoké Vršatce.[3]. Leží v Trenčianskom kraji, v okrese Ilava a v katastrálnom území obcí Vršatské Podhradie[4] a Červený Kameň.[5] Vrch je v tesnej blízkosti prírodnej rezervácie Vršatské bradlá, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a najbližšími sídlami sú obce Vršatské Podhradie a Červený Kameň.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch tvorí súčasť jedinečného bradlového masívu, kde sa zachovali skalné i lesné spoločenstvá teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov.[6] Sedlom je na východe oddelený vápencový masív s vrchom Javorník (898 m n. m.), severne susedí Zvonová hora (722 m n. m.), západne Biely vrch (819 m n. m.) a južne je v susedstve Vršatské hradné bralo s hradom Vršatec. Chmeľová patrí do povodia Váhu; západnú a severnú časť masívu odvodňujú prítoky Tovarského potoka do Lednice, juhozápadnú Krivoklátsky potok.[2] Vrch je prevažne zalesnený, no z menších odlesnených časti sú zaujímavé výhľady široké okolie.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka značnej výške a polohe poskytujú nezalesnené časti vrcholových partií Chmeľovej zaujímavé výhľady. Okrem blízkych bielokarpatských vrcholov sú pri vhodných podmienkach pozorovateľné dominanty pohoria Považský Inovec, Vtáčnik, Strážovské vrchy a Javorníky. Nezriedka sú na horizonte viditeľné aj Moravsko-sliezske Beskydy, Malá Fatra, Tribeč a vzácne aj Hrubý Jeseník.[7]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch v atraktívnom prostredí v blízkosti obce Vršatské Podhradie a zrúcaniny rovnomenného hradu poskytujú zaujímavé možnosti na výlety. Dominanta širokého okolia so zaujímavými výhľadmi je dostupná značeným chodníkom cez blízke sedlo.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 52.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
  6. Prírodná rezervácia Vršatské bradlá [online]. . Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad z Chmeľovej na hradné bralo Vršatec

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]