Podvršatská brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°05′38″S 18°13′26″V / 49,094°S 18,224°V / 49.094; 18.224
Podvršatská brázda
geomorfologická časť
Bielych Karpát
Evropa slovensko lednica obec 19042007 fotka 1.jpg
Centrálna časť s obcou Lednica
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Púchov, Ilava
Nadradená
jednotka
Vršatské bradlá
Susedné
jednotky
Zubácka brázda, Kobylináč, Vysoké Vršatce, Vršatské predhorie
Mestá Mikušovce, Kvašov, Lednica,, Horná Breznica
Súradnice 49°05′38″S 18°13′26″V / 49,094°S 18,224°V / 49.094; 18.224
Najnižší bod južný okraj územia
 - poloha Mikušovce
 - výška cca 300 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Trenčianskom kraji
Red pog.svg
Poloha v Trenčianskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Podvršatská brázda je geomorfologická časť podcelku Vršatské bradlá v pohorí Biele Karpaty.[1] Rozprestiera sa v severnej časti pohoria, približne 10 km západne od Púchova.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v severnej polovici pohoria Biele Karpaty a zaberá strednú časť podcelku Vršatské bradlá. Má podlhovastý tvar juhozápado-severovýchodnej orientácie a ležia tu obce Mikušovce, Kvašov, Lednica a Horná Breznica. Vnútrohorská brázda susedí len s časťami Bielych Karpát, konkrétne na západe s geomorfologickou časťou Vysoké Vršatce, na juhu a juhovýchode s časťou Vršatské predhorie (obe patriace podcelku Vršatské bradlá), severným smerom leží podcelok Kobylináč a jeho časť Zubácka brázda.[1]

Severná časť Bielych Karpát patrí do povodia Váhu a juhovýchodným smerom do rieky Váh smerujú aj všetky potoky, z nich najvýznamnejšie sú od juhu Tovarský potok, Kvašov, Lednica a Zubák. Sídla na území Podvršatskej brázdy sú všetky prístupné cestami III. triedy, odbočujúcich z cesty II/507 (PúchovNemšová).[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Táto časť pohoria leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Rovnako sa tu nenachádzajú ani žiadne osobitne chránené územia, no západne v tesnom susedstve leží prírodná pamiatka Skalice a na severozápade Lednické skalky.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Stredná časť Vršatských bradiel vytvára zázemie pre atraktívne Vysoké Vršatce. Turistami vyhľadávané sú bralá, ruiny hradu či oblasti vzácnej prírody. Severná časť brázdy je viditeľná z rozhľadne na Tlstej hore (651 m n. m.). K Lednickému hradu vedie modrá turistická značka modro značený chodník z Púchova cez Hornú Breznicu a Lednicu, zelená turistická značka zeleno značený chodník vedie k hradu z Lednických Rovní.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]