Lednické Rovne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°04′08″S 18°17′16″V / 49,0689°S 18,2879°V / 49.0689; 18.2879
Lednické Rovne
obec
Kastiel Lednicke Rovne 2.jpg
Kaštieľ Lednické Rovne
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Púchov
Región Púchovský
Časti Horenická Hôrka, Medné
Rieka Lednica
Nadmorská výška 270 m n. m.
Súradnice 49°04′08″S 18°17′16″V / 49,0689°S 18,2879°V / 49.0689; 18.2879
Rozloha 10,75 km² (1 075 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 043 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 376,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1471
Starosta Marian Horečný[3] (nezávislý)
PSČ 020 61
ŠÚJ 513326
EČV PU
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Lednické Rovne, Námestie slobody 32, Lednické Rovne
E-mailová adresa info@lednickerovne.sk
Telefón +421424693501
Fax +421424693519
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Lednické Rovne
Webová stránka: www.lednickerovne.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lednické Rovne patria k väčším priemyselným obciam na Slovensku v Trenčianskom kraji v okrese Púchov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Lednické Rovne sa nachádzajú na pravom brehu rieky Váh v Ilavskej kotline. Najbližším pohorím sú Biele Karpaty a na druhej strane Váhu sa týčia Strážovské vrchy. Cez obec preteká Lednica, ktorá pramení v pohorí Biele Karpaty pod vrchom Kobylinec neďaleko obce Lednica. Je to pravostranný prítok rieky Váh. Obec susedí s obcami Dolná Breznica (na západe), na juhu s obcou Horovce, na severe s obcou Streženice a na východe s obcou Beluša.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obecný erb bol schválený v roku 1994. Tvorí ho červený štít s dvoma zlatými vavrínovými ratolesťami a strieborným pohárom, nad ktorým sa nachádza zlatá listová koruna. Používanie erbu a iných obecných symbolov upravuje Štatút obce Lednické Rovne.
Zástava obce je tvorená štyrmi pozdĺžnymi pruhmi (žltý, biely, žltý a červený). Pomer strán zástavy je 2:3. Používanie zástavy upravuje tiež Štatút obce Lednické Rovne.

Samospráva[upraviť | upraviť zdroj]

Samosprávu obce Lednické Rovne tvoria:
starosta obce (volený v priamych voľbách na štyri roky)
obecné zastupiteľstvo (11 poslancov volených v priamych voľbách na štyri roky).
Ďalšie orgány obce: obecná rada, komisie, prednosta, hlavný kontrolór.

Dejiny obce[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie v Lednických Rovniach

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1471. Údajov o najstaršej histórii obce je pomerne málo. Najstaršia história obce je úzko spojená s dejinami Lednického hradu, ktorý bol postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. Keď hrad v Lednici prestal plniť svoju funkciu, presťahovalo sa panstvo do kaštieľa na území dnešnej obce Lednické Rovne. Lednické Rovne sa skladali z dvoch obcí:
Rovne (na pravom brehu rieky Lednica),
Prečínska Lehota (na ľavom brehu Lednice).
Dnešné Lednické Rovne (v uhorskom období sa používal maďarský názov Lednicróna) sa dlho vyvíjali ako poľnohospodárska obec. Skutočný rozvoj obce sa začal po roku 1892, keď tu rakúsky podnikateľ Jozef Schreiber založil sklárne, ktoré fungujú dodnes. V roku 1910 natočil Eduard Schreiber svoj jediný hraný film Únos, čo je unikát na Slovensku. Jeho dej sa odohráva v prostredí miestneho parku. Hlavnú úlohu v ňom stvárnila jeho neter Fritzi (Frederika Schullerová). Ide o prvý hraný film, ktorý bol natočený na Slovensku.

Názov obce Lednické Rovne sa používa od roku 1925, keď sa na základe výnosu československej vlády č. 15 518/1925 zlúčili obce Rovne a Prečínska Lehota. Súčasťou obce sú aj miestne časti Horenická Hôrka a Medné.

Po roku 1945 nastal stavebný rozmach obce. Vybudovali sa nové sídliská (Súhradka, Staré dvory, Majerská), ale aj sieť obchodov a služieb. Modernizovali sa aj miestne sklárne, ktoré sa stali významným exportérom úžitkového skla nielen do Európy, ale aj do celého sveta. Okrem sklárskeho podniku RONA sa v Lednických Rovniach nachádza aj kórejský podnik Yura Corp. (predtým Sewon ECS), ktorý je dodávateľom automobilky KIA Motors v Žiline. Obec má veľmi nízku nezamestnanosť. Už niekoľko rokov sa vedú polemiky o tom, či by Lednické Rovne nemali získať štatút mesta. V Lednických Rovniach sídli aj jediná sklárska škola na Slovensku – Stredná odborná škola sklárska, ktorá vychováva kvalitných odborníkov pre sklárstvo na Slovensku i v mnohých ďalších krajinách Európy.

Lákadlom pre návštevníkov obce okrem veľmi cenného historického parku je aj obľúbené kúpalisko. V letných mesiacoch sú to najmä vystúpenia umelcov v rámci kultúrneho leta a v mesiaci august mierové slávnosti. Koncom júla sa tu koná tradičná svätoanenská púť ku Kaplnke svätej Anny. V posledných rokoch obec mení svoju tvár a modernizuje sa. Po stavbe nového moderného mosta cez rieku Lednica bolo komplexne zrekonštruované Námestie slobody. Bola vybudovaná nová kruhová križovatka, autobusové nástupište, chodníky, parkoviská a oddychová zóna.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Námestie slobody – centrum obce, dopravná križovatka, sídlo obecného úradu, autobusová zastávka, centrum obchodu a služieb

Uhrovecká, Rovňanská, Jilemnického, Majerská, Schreiberova, Súhradka, Májová, Športová, Medová, Háj, Na Kopánke, Sokolská, Ulica svätej Anny, Sklárska, Staré dvory, Záhradná, U duba, Hlotka, Medňanská, Pod skalkou, Púchovská cesta, Horenická

Historické pamiatky a prírodné krásy[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza barokový kaštieľ s anglickým parkom, baroková Kaplnka svätej Anny a rímskokatolícky kostol svätého Michala. V miestnom parku stojí za pozornosť aj zrekonštruované a obnovené Schreiberovo mauzóleum, veľa drobných architektonických pamiatok a veľmi pekná zeleň. Prechádzka týmto parkom patrí k romantickým doplnkom návštevy Lednických Rovní.

Kaplnka svätej Anny
Kaplnka sv. Anny a votívna jaskyňa

Patrí historicky medzi najstaršie sakrálne pamiatky v obci. Postavená bola v roku 1751 v barokovom slohu. Na jej financovaní sa podieľali najmä veriaci z obce, ale aj panstvo. Stala sa pútnickým miestom lokálneho významu. Púte ku Kaplnke sv. Anny majú takmer dvestoročnú tradíciu. Od roku 2010 biskup Žilinskej diecézy Tomáš Galis vyhlásil púť ku cti Joachima a Anny za diecéznu púť starých rodičov. Kaplnka prešla mnohými rekonštrukciami. Najväčšie boli v roku 1958 a v rokoch 1992 – 1998. Po druhej svetovej vojne bola vybudovaná aj votívna jaskyňa.

Ruiny starého kostola v parku
Ruiny starého kostola v parku

Tento kostol dala v polovici 17. storočia postaviť Zuzana Lorántffy. Napriek tomu, že patrila k protestantskej šľachte, kostol bol katolícky. V tomto čase však bola väčšina okolia Lednických Rovní, ba aj celého Slovenska, protestantského vierovyznania. Neskôr sa aj tento kostol stal protestantským. V období rekatolizácie však opäť pripadol rímskym katolíkom. Kostol bol na začiatku 20. storočia v zlom stave (rozpad muriva, strecha v katastrofálnom stave...), preto sa cirkevná obec rozhodla postaviť terajší kostol a upustila od rekonštrukcie tohto kostola. Materiál zo starého kostola sa využil pri stavbe nového. Aj veľká časť interiéru zo starého kostola sa stala súčasťou interiéru nového kostola, napr. bočné oltáre.

Kaštieľ

Ide o najstaršiu architektonickú pamiatku v obci na miernej vyvýšenine nad riekou Lednica. Dvojpodlažná budova bola pôvodne postavená v renesančnom štýle, neskôr barokizovaná. Najväčšia obnova sa konala v rokoch 19811988. V areáli kaštieľa sa nachádza aj Slovenské sklárske múzeum.

Historický park
Mauzóleum Jozefa Schreibera

Bol založený okolo roku 1800 grófom Aspremontom. Svojho času patril medzi najväčšie parky v Uhorsku s rozlohou 19,5 ha. V roku 1885 získal dokonca ocenenie v Budapešti. Okrem domácich a cudzokrajných drevín sa v ňom nachádza množstvo architektonických pamiatok. Medzi najväčšie z nich patrí mauzóleum Jozefa Schreibera, ktoré bolo nedávno odeté do nového šatu a patrí medzi najkrajšie architektonické pamiatky v Lednických Rovniach. Ide o neorenesančnú stavbu štvorcovitého pôdorysu, ktorá bola vybudovaná z bieleho mramoru z carrarského lomu z Talianska. Z menších architektonických pamiatok má stále svoje čaro chrámik bohyne Minervy (ľudovo nazývanej Barbory). Stavba bola po 1.svetovej vojne poškodená. Na ostrovčeku v prednej časti parku pod kaštieľom sa nachádza socha boha Neptúna (ľudovo nazývaného Rybár). Park bol v období socializmu značne zdevastovaný. V súčasnosti sa pomaly obnovuje a je zámerom priblížiť jeho vzhľad k farebnej mape Jánosa Loslera z roku 1799.

Kostol svätého Michala[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol svätého Michala Lednicke Rovne
Hlavný oltár kostola sv. Michala, Lednické Rovne

Kostol svätého Michala Archanjela v Lednických Rovniach dal postaviť v roku 1926 vtedajší správca farnosti Lednické Rovne ThDr. Jozef Kološ (pôvodne Jozef Klčo).

Kostol bol postavený v neskoroklasicistickom slohu ako jednoloďová stavba s krátkou priečnou loďou a vežou s ihlanovým tupým zastrešením.

Základný kameň bol osadený dňa 3. júna 1926 a výstavba bola ukončená jeho vysvätením 5. júna 1927. Zo starého kostola, ktorý sa nachádza v miestnom parku, boli premiestnené dva bočné oltáre bez sôch, ktoré darovala v polovici 18. storočia manželka Jozefa Matyášovského. Na hlavnom oltári sa nachádza obraz svätého Michala, ktorý bol prenesený zo starého zbúraného kostola. Obraz v roku 1818 darovala manželka grófa Jána Goberta Aspremonta Lindena.

V roku 1952 bol prvý väčší zásah do úpravy interiéru. Bola to nová vnútorná maľba, ktorú realizoval J. Bárta. V sedemdesiatych rokoch bola na ľavej strane kostola pristavená druhá sakristia. Zásluhou Msgr. Andreja Paldana bolo vybudované provizórne naftové vykurovanie, osadená mramorová dlažba a boli vyrobené dva zvony z Halenkova. Osadené boli v roku 1987 za pôsobenia vdp. Maximiliána Nosála.

14. júna 1989 v nočných hodinách vznikol požiar spovednice. Došlo k vážnemu poškodeniu interiéru.

V rokoch 1990 – 1991 sa zásluhou vdp. Pavla Gavendu uskutočnili práce, ktorými sa vykonalo pokrytie strechy kostola meďou. Zároveň sa opravila a premaľovala vonkajšia fasáda kostola, vybudovalo sa murované oplotenie pozemku okolo kostola. Premaľbu interiéru kostola uskutočnil akademický maliar a sochár Juraj Krajčo ml. so svojím otcom a jeho skupinou. Bola osadená vitráž nad hlavným oltárom (Duch Svätý v podobe holubice). Osadenie vitráže uskutočnil a venoval ako dar pre kostol umelec a sklársky dizajnér Jaroslav Taraba.

V rokoch 2001 – 2007 sa zásluhou vdp. PhDr. Jozefa Šamaja uskutočnilo reštaurovanie bočných oltárov, vymaľovanie fasády kostola a inštalácia vonkajšieho osvetlenia kostola.[4]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažná väčšina obyvateľov sa hlási k slovenskej národnosti. Z ostatných národností tu žijú najmä príslušníci českej národnosti. Až do roku 1945 žili v obci aj obyvatelia nemeckej národnosti, ktorí po skončení druhej svetovej vojny utiekli do Rakúska. Väčšina obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Okrem nich tu žije aj skupina obyvateľov bez náboženského vyznania a príslušníci iných cirkví, napr. evanjelici a. v. (potomkovia prisťahovalcov z obce Uhrovec, ktorí sem prišli po zrušení tamojšej sklárne). Obyvatelia sú zamestnaní najmä v sklárskom a elektrotechnickom priemysle.

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolíci – 85,78 %, evanjelici augsburského vyznania – 2,13 %, pravoslávni – 0,07 %, grékokatolíci – 0,05 %, bez vyznania – 10,07 %, nezistené – 1,54 %

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola, Súhradka 204
  • Základná škola Eduarda Schreibera, Schreiberova 372
  • Stredná odborná škola sklárska, Súhradka 193

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • kino CRYSTAL (premieta s ozvučením DOLBY PRO LOGIC)
  • koncerty v letnom amfiteátri – HUDOBNÉ LETO

Priemysel a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Lednické Rovne patrí medzi priemyselné obce. Väčšina obyvateľov je zamestnaná v sklárskom a elektrotechnickom priemysle, ktorý sa nachádza priamo v obci. Malá časť obyvateľov dochádza aj do priemyselných podnikov v okolitých mestách (Ilava, Púchov, Dubnica nad Váhom...). Časť obyvateľov pracuje aj v obchode a službách.

Priemyselné podniky v obci:

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Cez obec prechádza cesta 507, ktorá spája Trenčín a Žilinu po pravom brehu rieky Váh. Z obce sa odbočuje západným smerom na obec Lednica (so zrúcaninami stredovekého hradu, 7 km) a obec Zubák (12 km). Toho času je zastavená premávka na železničnej trati Nemšová – Lednické Rovne.
Do obce sa dá dostať z Ilavy alebo výpadovkou z diaľnice pri Ilave (12 km) alebo od Púchova (7 km).

Približné vzdialenosti od najbližších miest
Ilava 12 km
Púchov 7 km
Nemšová 18 km
Pov. Bystrica 24 km
Dubnica nad Váhom 18 km
Trenčín 30 km

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Kostol sv. Michala Lednické Rovne

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]