Ilavská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°01′10″S 18°15′40″V / 49,01944°S 18,26111°V / 49.01944; 18.26111
Ilavská kotlina
kotlina
Pohľad na Púchov zo Skaly.jpg
Severný okraj kotliny v okolí Púchova
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Trenčín, Ilava, Púchov
Nadradená
jednotka
Považské podolie
Susedné
jednotky
Trenčianska kotlina
Podmanínska pahorkatina
Bielokarpatské podhorie
Trenčianska vrchovina
Mestá Púchov, Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica, Nemšová
Súradnice 49°01′10″S 18°15′40″V / 49,01944°S 18,26111°V / 49.01944; 18.26111
Najnižší bod koryto Váhu pri Skalke
 - výška 210 m n. m.
Rozloha 150 km² (15 000 ha)
Poloha kotliny na Slovensku
Red pog.svg
Poloha kotliny na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ilavská kotlina je geomorfologický podcelok Považského podolia.[1] Leží medzi Púchovským a Trenčianskym prielomom Váhu v centrálnej časti Trenčianskeho kraja a je prevažne rovinatá zníženina, tvorená treťohornými uloženinami s pokrovom riečnych náplavov Váhu a jeho prítokov.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa na západnom Slovensku v centrálnej časti Považského podolia na strednom Považí. Má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad, dĺžku cca 30 a šírku v rozmedzí od 3 do 5 km. Kotlina lemuje rieku Váh, ktorý vytvára os kotliny a okrem pravostrannej Vláry má na území najmä malé prítoky. Patrí do mierne teplej klimatickej oblasti.

Kotlinu ohraničujú zo západu výbežky Bielych Karpát (podcelok Bielokarpatské podhorie), zo severu Javorníky, z východu Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina). Južne sa v Trenčianskom prielome začína Trenčianska kotlina.[2]

Sídla v Ilavskej kotline[upraviť | upraviť kód]

Trenčianska kotlina patrí medzi husto obývané oblasti a významnými sú mestá Púchov, Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a Nemšová. Z obcí sú najvýznamnejšie Beluša, Pruské, Lednické Rovne, Ladce a Košeca. Osídlenie je pomerne rovnomerné, najvyššiu koncentráciu dosahuje v južnej časti v okolí priemyselných centier. Sídla sa nachádzajú po oboch brehoch Váhu na cestách, sledujúcich vodný tok.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Územím vedú dôležité dopravné komunikácie, spájajúce juh so severom; medzinárodná cesta E 50 (smerujúca z Brna na Žilinu) a E 75 (Bratislava - Žilina) vedie po diaľnici D1, nadregionálny význam má Považím vedúca cesta I/61 (Trenčín - Žilina), I/57 (Nemšová - Vsetín) a cesta I/49, resp. rýchlostná cesta R6 vedúce z Beluše na Moravu. Dôležitú úlohu zohrávajú aj cesty II. triedy; po pravom brehu Váhu vedúca cesta II/507 (Trenčín - Púchov) a na Ponitrie vedúce cesty II/574 (Ilava - Nováky) a II/516 (Trenč. Teplá - Bánovce nad Bebravou).[3]

Severo-južným smerom vedie aj železničná trať Bratislava – Žilina, ktorá je súčasťou V. európskeho koridoru a hlavného prepojenia západného a východného Slovenska. V Púchove sa táto trať stretáva s traťou na Moravu, po ktorej vedú hlavné spoje na Prahu. Významným regionálnym železničným uzlom je Trenčianska Teplá, kde začínajú trate do Trenčianskych Teplíc, Brumova cez Vlársky priesmyk a Lednických Rovní.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  2. Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]