Ladce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°02′16″S 18°17′13″V / 49,0379°S 18,2870°V / 49.0379; 18.2870
Ladce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Nadmorská výška 250 m n. m.
Súradnice 49°02′16″S 18°17′13″V / 49,0379°S 18,2870°V / 49.0379; 18.2870
Rozloha 15,69 km² (1 569 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 602 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 165,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1469
Starosta Jaroslav Koyš[3] (nezávislý)
PSČ 018 63
ŠÚJ 513296
EČV IL
Tel. predvoľba +421-42
Telefón + 421 42/4628 189, 4628 233
Fax + 421 42/4628 189
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Webová stránka: www.ladce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ladceobec na Slovensku v okrese Ilava.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v Považskom podolí, v podcelku Ilavská kotlina, na ľavej nive Váhu a priamo pri Nosickom kanáli, v nadmorskej výške 250 m n. m. Cez obec tečie Lúčkovský potok. Jej súčasťou je miestna časť Tunežice, časti Horné Ladce, Podkalište a osada Podlavičky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1469, kedy patrila zemianskym rodinám Hatňanskovcov a Štefekovcov, neskôr panstvu hradu Košeca. Jeho časť Tunežice sa prvýkrát písomne spomína v roku 1397. V roku 1828 tu stálo 63 domov a žilo 234 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1889 bola postavená cementáreň, ktorá zmenila dovtedy poľnohospodársky ráz obce. Na nádvorí cementárne zastrelil v apríli 1945 nemecký trestný oddiel 19 ľudí, ktorý bol odvetou za smrť dvoch nemeckých vojakov zajatých partizánmi. Pri vykopávkach bolo objavené žiarové pohrebisko ľudu lužickej kultúry, keramiky a bronzové ozdoby.

Ladce sú rodiskom básnika Pavla Koyša. Prvých osem rokov (1971 – 1979) svojho života tu žil aj novinár a fotoreportér Rastislav Blaško.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci – 95,78 %
Rómovia – 1,23 %
Česi – 0,54 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci – 83,63 %
bez vyznania – 9,77 %
evanjelici a. v. – 1,03 %
a iní

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci stojí rímskokatolícky Kostol sv. Valentína z roku 1747 a kaplnka Ukrižovaného Spasiteľa z roku 1945. Barokový kaštieľ pochádza z roku 1747 bol upravený v roku 1792, začiatkom 20. storočia bol adaptovaný na kláštor. Pri ňom sa nachádza zachovaný park s rozlohou 4 ha a lipovou alejou.

Od miestnej železničnej stanice vychádza žlto značkovaná turistická trasa, ktorá vedie Lúčkovskou dolinou do sedla Mraznica a odtiaľ do obce Mojtín. V Lúčkovskej doline, v mieste zvanom „Chata pri buku“, stojí buk s obvodom kmeňa 650 cm, dub s obvodom 320 cm a baza čierna s obvodom 96 cm.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Cementáreň v obci je najstaršou cementárňou na Slovensku. Výstavbu začali 25. júna 1889 a výroba začala v roku 1890. Vyrobený cement bol po prvýkrát vyrobený vtedajšou najmodernejšou technikou v Hornom Uhorsku, teda na Slovensku. Cement sa používal napr. na výstavbu kanalizácie vo Viedni, železnice v Novohrade atď. Pri obci sa nachádza prvá vodná elektráreň na Váhu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.