Preskočiť na obsah

Ilava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Ilava (okres).
Ilava
Ilava
mesto
Panoráma mesta Ilava
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Región Stredné Považie
Vodné toky Porubský potok, Podhradský potok
Nadmorská výška 255 m n. m.
Súradnice 48°59′58″S 18°14′10″V / 48,999444°S 18,236111°V / 48.999444; 18.236111
Rozloha 24,3 km² (2 430 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 558 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 228,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1229
Primátor Viktor Wiedermann[3] (DOBRÁ VOĽBA a Umiernení)
PSČ 019 01
ŠÚJ 513156
EČV (do r. 2022) IL
Tel. predvoľba +421-42
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad Ilava
Mierové námestie 16/31
019 01 Ilava
E-mailová adresa info@ilava.sk
Telefón +421 (0)42 44 555 22
Fax +421 (0)42 44 555 22
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Ilava
Webová stránka: ilava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ilava (nem. Illau) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Ilavskej kotline v Trenčianskom kraji. Ilava je známa najmä rozsiahlym väzenským nápravno-výchovným zariadením, ktoré sa nachádza priamo v meste.

Polohopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Časti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

V 70. rokoch 20. storočia boli k Ilave pripojené obce Iliavka a Klobušice. Mesto má tak dve katastrálne územia: k.ú. Ilava a k.ú. Klobušice.[4] Okrem samotnej Ilavy má mesto dve mestské časti: Iliavka, Klobušice.[5]

Väčšia z dvoch satelitných mestských častí Klobušice sa nachádza asi dva kilometre od Ilavy, na hlavnom cestnom ťahu v smere Dubnica nad Váhom. V Klobušiciach sa nachádza kaštieľ.

Menšia mestská časť - Iliavka - je od Ilavy vzdialená asi štyri kilometre. Nachádza sa v horách a obýva ju len okolo 130 obyvateľov. Na Iliavke je najzaujímavejšia jej história. Keď Ilavu ovládli husiti, občania Ilavy im v ich boji a pôsobení na Považí pomáhali. Keď Žigmund Luxemburský pri Ilave porazil husitov (bitka na Rudom poli) a vyhnal ich z mesta, potrestal Ilavčanov tak, že dal mesto zrovnať so zemou. Občanov mesta vyhnal a zakázal im mesto postaviť znova. Preživší Ilavčania sa stiahli do hôr a založili dedinu Iliavka (malá Ilava). Keď hnev Žigmunda Luxemburského opadol, povolil opätovné vystavanie mesta a návrat jeho obyvateľov. Väčšina obyvateľov sa do Ilavy vrátila, avšak niektorí ostali bývať i naďalej v horách, v dedinke Iliavka.

Vodné toky

[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantnou riekou, ktorá preteká popri meste Ilava je Váh. Ilavou pretekajú tri potoky - Podhradský, Porubský, ktoré sa zlievajú na území mestskej časti Sihoť a vlievajú sa do Nosického kanála, ktorý reguluje tok Váhu a Ilavka, ktorý sa vlieva do Porubského potoka v mestskej časti Skala.

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas výstavby diaľničného ťahu D1 prechádzajúcom Ilavou vznikol ťažbou štrku použitého pri výstavbe Ilavský rybník, nachádzajúci sa medzi Váhom a jeho Nosickým kanálom.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia zmienka o Ilave je v pápežských vegestiach z rokov 1332 až 1337.[4] Väčší rozvoj dosiahla až v 15. storočí.

Mesto v minulosti používalo meno Leve, ktoré bolo zhodné s Levicami.[4]

Do roku 1526

[upraviť | upraviť zdroj]

O minulosti Ilavy jestvuje viac dokladov a zmienok od 14. storočia. Doklady majú skôr právny a majetkový charakter, ale zostavujú konkrétnejší obraz o Ilave do roku 1526.

O histórii Ilavy sa dozvedáme veľa aj z písomných prameňov:

  • Ján Károly - 16 listov nadášdyovského archívu dotýkajúcich sa Ilavy
  • Ján Kerekéš - o ilavskom hrade a zmienky o ďalšej histórii Ilavy
  • Alexander Lombardini - minulosť Ilavy, pramene od Károlyho a Kerekéša

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Národnostné zloženie - Ilava (2011)[6]
Slováci
  
 96,36 %
nezistení,ostatní
  
 3,64 %
  • spolu: 5 391 obyv.
  • slovenská - 5 195 (96,36%)
  • nezistená - 131 (2,43%)
  • česká - 33 (0,61%)
  • ostatné - 9 (0,17%)
  • moravská - 8 (0,15%)
  • rómska - 4 (0,07%)
  • maďarská - 3 (0,06%)
  • nemecká - 2 (0,04%)
  • ruská - 2
  • ukrajinská - 2
  • rusínska - 2
  • Íri - 2

Národnostné zloženie v minulosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 5 411 obyv.

Národnostné zloženie - Ilava (2001)[7]
Slováci
  
 98,13 %
nezistení,ostatní
  
 1,87 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 531 obyv.

Národnostné zloženie - Ilava (1991)[8]
Slováci
  
 98,32 %
Česi
  
 1,14 %
nezistení, ostatní
  
 0,54 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):

údaje: Sčítanie ľudu v roku 1930

Názov Počet obyvateľov Česi a Slováci Rusíni Nemci Maďari Židia iní cudzinci
Ilava 2 214 88,21% 0,86% 1,94% 1,76% 3,84% 0,63% 2,76%
Iliavka 203 100,00% - - - - - -
Klobušice 434 97,70% - 1,38% 0,69% - - 0,23%

Jazykové zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Materinský jazyk

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

Materinský jazyk - Ilava (2011)[6]
Slovenčina
  
 95,88 %
nezistené, ostatné
  
 4,12 %
  • spolu: 5 391 obyv.
  • slovenský - 5 169 (95,88%)
  • nezistený - 151 (2,80%)
  • český - 44 (0,82%)
  • ostatný - 7 (0,13%)
  • maďarský - 5 (0,09%)
  • ukrajinský - 3 (0,06%)
  • albánsky - 3
  • nemecký - 3
  • ruský - 3
  • rómsky - 1 (0,02%)
  • taliansky - 1
  • vietnamský - 1

Úradný jazyk

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Úradný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval na Slovensku alebo v zahraničí.

Úradný jazyk - Ilava (2011)[6]
Slovenčina
  
 93,95 %
nezistené,ostatné
  
 6,05 %
  • spolu: 5 391 obyv.
  • slovenský - 5 065 (93,95%)
  • nezistený - 248 (4,60%)
  • anglický - 26 (0,48%)
  • ostatný -. 18 (0,33%)
  • český - 15 (0,28%)
  • nemecký - 11 (0,20%)
  • taliansky - 3 (0,06%)
  • albánsky - 2 (0,04%)
  • maďarský - 2
  • španielsky - 1 (0,02%)

Jazyk v domácnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.

Jazyk v domácnosti - Ilava (2011)[6]
Slovenčina
  
 89,22 %
nezistené,ostatné
  
 10,78 %

spolu: 5 391 obyv.

  • slovenský - 4810 (89,22%)
  • nezistený - 531 (9,85%)
  • ostatný - 17 (0,32%)
  • český - 16 (0,30%)
  • anglický - 7 (0,13%)
  • albánsky - 4 (0,07%)
  • taliansky - 2 (0,04%)
  • nemecký - 2
  • ukrajinský - 1 (0,02%)
  • maďarský - 1

Jazykové zloženie v minulosti

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Uhorský lexikón sídiel (1773)[9], Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska (1880-1910)[10]

Rok Slovenský Maďarský Nemecký Rusínsky Rumunský Srbochorvátsky iní
1773 +++ - - - - - -
1880 68,30% 16,15% 7,64% 0,26% 2,95% 1,26% 3,43%
1890 66,08% 19,05% 7,32% 0,71% 4,00% 1,98% 0,86%
1900 64,38% 21,07% 7,98% 0,46% 3,25% 1,94% 0,92%
1910 56,60% 27,33% 7,73% 0,24% 4,15% 1,60% 2,35%

(+++ - prevažujúci jazyk obyvateľov)

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Náboženské zloženie - Ilava (2011)[6]
Rímskokatolíci
  
 81,34 %
bez vyznania
  
 10,46 %
nezistení
  
 5,56 %
ostatní
  
 1,40 %
Luteráni
  
 1,24 %
  • spolu: 5 391 obyv.
  • Rímskokatolícka cirkev - 4 385 (81,34%)
  • bez vyznania - 564 (10,46%)
  • nezistené - 300 (5,56%)
  • Evanjelická cirkev augsburského vyznania - 67 (1,24%)
  • iné - 17 (0,32%)
  • Kresťanské zbory - 13 (0,24%)
  • Apoštolská cirkev - 9 (0,17%)
  • Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia - 8 (0,15%)
  • Gréckokatolícka cirkev - 8
  • Pravoslávna cirkev - 6 (0,11%)
  • Cirkev československá husitská - 5 (0,09%)
  • Cirkev Ježiša Krista neskorších dní - 3 (0,06%)
  • Ústredný zväz židovských náboženských obcí - 2 (0,04%)
  • Reformovaná kresťanská cirkev - 1 (0,02%)
  • Cirkev adventistov siedmeho dňa - 1
  • Bratská jednota baptistov - 1
  • Evanjelická cirkev metodistická - 1

Náboženské zloženie v minulosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 5 411 obyv.

Náboženské zloženie - Ilava (2001)[7]
Rímskokatolíci
  
 87,23 %
bez vyznania
  
 7,87 %
nezistení,ostatní
  
 3,77 %
Luteráni
  
 1,13 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 5 531 obyv.

Náboženské zloženie - Ilava (1991)[8]
Rímskokatolíci
  
 75,56 %
bez vyznania
  
 18,09 %
nezistení,ostatní
  
 6,35 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930 (súčasná administratívna hranica):

Názov Počet obyvateľov Rímskokatolíci Gréckokatolíci Luteráni Kalvíni Židia iní a bez vyznania
Ilava 2 214 87,67% 1,08% 1,67% 0,18% 5,96% 3,43%
Ilávka 203 100,00% - - - - -
Klobušice 434 97,00% - 1,38% - 1,61% -

Školstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Základná škola, Medňanská 5
  • Centrum voľného času, Farská 84/5
  • Špeciálna základná škola, Pivovarská 455/62
  • Základná umelecká škola, Pivovarská 662/80[11]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na hrad a farský kostol
Klobušický kaštieľ

V Ilave sa nachádza centrum spoločenského a kultúrneho diania, Dom kultúry. Bol postavený v 80. rokoch, v rámci socialistickej akcie Z (čiže zadarmo dobrovoľníkmi).

Divadlo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Divadelný súbor Pod vežou
  • Divadelný súbor Malá múza
  • Divadelný súbor HUGO

Múzeá

[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské múzeum v Ilave nájdete na Ružovej ulici. Nachádzajú sa tu tri expozície : národopisná, história mesta a prírodovedná.

Hudba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Miešaný spevácky zbor Ilavan
  • Folklórny súbor Strážov
  • Rocková kapela Pterodaktyl

Stavby

[upraviť | upraviť zdroj]

Ilavský hrad

[upraviť | upraviť zdroj]

Ilavský hrad z prelomu 11. – 12. storočia, presnú dobu vzniku nepoznáme. Pravdepodobne bol vybudovaný na ochranu ciest, dôležitého brodu cez Váh i samotného mestečka Ilava. Bol pravdepodobne založený členmi rytierskeho náboženského rádu templárov. Neskôr slúžil ako kláštor, a potom bol prebudovaný na nápravnovýchovné zariadenie. Prvá hodnoverná zmienka o hrade je až z roku 1446.

Historik Matej Bel (1684 – 1749) vo svojom diele NOTITAE HUNGARIAE GEOGRAPHICA – zväzok 4 z roku 1742 vyslovil domnienku, že hrad Ilava existoval ako strážny pohraničný hrad už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí v Uhorsku vládli v rokoch 1000 – 1301. Viacerí starší historici vo svojich dielach uvádzajú, že hrad Ilava bol založený členmi náboženského rytierskeho rádu templárov a to už v prvej polovici 12. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II. (1141 – 1162), ktorý povolil templárom sa v Uhorsku usadiť.

Klobušický kaštieľ

[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ pochádza z roku 1840. Jeho pôvod prezrádza nápisová tabuľa na západnom tympanóne: "PERENNE CHARAE FILIAE SIDONIAE // MONUMENTUM POSUIT CAROLUS // PIACSEK DE HERES ET OLÁSAGH 1840.", teda "Večne drahej dcére Sidónii postavil pamätník Karol Piacsek de Heres et Olásagh 1840.". Hoci ho dal postaviť Karol Piacsek, označuje sa ako kaštieľ Sipekyovcov. Zmieňovaná Sidónia sa totiž v Klobušiciach vydala 14. decembra 1851 za Alexandra Sipekyho [12] a tak sa stal kaštieľ Sipekyovským.

Pravidelné podujatia

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste sa v Ilave pravidelne usporadúva Bartolomejský jarmok, ktorý je hojne navštevovaný ľuďmi z okolitých obcí a miest. Dvakrát do roka sa uskutočňuje Burza zberateľov všetkých zberateľských odborov.

Priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobia spoločnosti najmä v potravinárskom a drevospracujúcom priemysle.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ a b c Ilava. O meste [online]. ilava.sk, [cit. 2021-08-19]. Dostupné online.
  5. ↑ Štatút mesta Ilava [online]. ilava.sk, 2011-08-25, [cit. 2021-08-19]. Dostupné online. Archivované 2021-08-19 z originálu.
  6. ↑ a b c d e Štatistický úrad SR
  7. ↑ a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 2001
  8. ↑ a b Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1991
  9. ↑ http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF Lexikón sídiel Uhorska
  10. ↑ http://www7.statistics.sk Archivované 2015-08-11 na Wayback Machine Štatistický úrad SR
  11. ↑ http://zusil.verejne.org
  12. ↑ zápis o sobáši Alexandra Sipeky a Sidónie Piacsek v ilavskej matrike

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ilava

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ilava&oldid=7879968“