Bitka na Rudom poli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Bitka na Rudom poli
Súčasť spanilých jázd husitov na Slovensko

Jaroslav Čermák, Husité průsmyk bránící, olej na plátne, 1857, dnes Národní galerie v Praze, Praha
Dátum 9. november 1431
Miesto Rudé pole medzi Ilavou a Košecou
Casus belli Snaha uhorských vojsk zabrániť sirotkom odchod s korisťou a zničiť ich
Výsledok Porážka sirotkov
Protivníci
Uhorské kráľovstvo

Moravské markgrófstvo
Česká katolícka nobilita

Husiti - sirotci
Velitelia
Mikuláš Rozhanovský
Štefan Pohárnik
Ján Čapek zo Sán
Prokůpek
Sila
neznáme 7000 a 300 vozov
Straty
neznáme 5000 a 250 vozov

Bitka na Rudom poli bola bitka, ktorá sa odohrala 9. novembra 1431 deň pred svätým Martinom na Rudom poli medzi Ilavou a Košecou [1]. Bitka sa odohrala medzi husitmi a Uhrami, v ktorej proti sebe stálo 10 až 15-tisíc mužov. V rokoch 14281433 sa uskutočnilo niekoľko vpádov husitských vojsk na územie Uhorska. Pri prvých vpádoch uhorské vojsko nedokázalo výraznejšie čeliť husitským vojskám.

Prípravy a predohra[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 1431 sa konala štvrtá husitská výprava. Husiti vpadli na Slovensko v dvoch prúdoch - táboriti pod vedením Prokopa Holého cez stredné Považie a sirotkovia zo Sliezska cez Jablunkovský priesmyk. Obe skupiny sa stretli pri Žiline, ktorú vyplienili a spoločne postupovali do Liptova. Tam sa časti bojovníkov v noci z 26. septembra s využitím ľsti a pomocou bývalého kastelána Jána z Messenpeku, podarilo obsadiť hrad Likavu. Na hrade potom zanechali vojenskú posádku. V priebehu výpravy sa na husitskú stranu pridávali aj miestni obyvatelia. Husitské boje pokračovali cez Prievidzu a Topoľčany, kde údajne sirotci zanechali posádku pod velením Jana Šmikovského ze Žďáru. V októbri husiti dobyli Nitru, čo bol najväčší úspech spanilej jazdy.[2] Potom, ale naplno vypukli rozpory medzi veliteľmi oboch zväzov. Prokop Holý chcel výpravu ukončiť a vrátiť sa, pretože situáciu v Uhorsku už nepovažoval za bezpečnú. Zatiaľ čo Ján Čapek zo Sán chcel v úspešnej misii pokračovať. K tomu sa pridali spory o delení koristi a horšiace sa počasie. Táboriti stačili opustiť Uhorsku a hoci boli prenasledovaní tak nedošlo k žiadnemu väčšiemu stretnutiu. Cestou bol však zničený most cez Váh pri Hlohovci. Keď sa sirotkovia chceli vrátiť na Moravu, mosty cez Váh našli zničené a v pätách im bolo uhorské vojsko. Jediná úniková cesta viedla najbližším brodom pri Ilave a Košeci.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Sirotkovia sa na strednom Považí vracali zo svojej výpravy a chceli prejsť v Hlohovci na druhú stranu rieky Váh, aby sa vrátili na Moravu. Most bol však strhnutý a preto pokračovali proti prúdu rieky. Uhorské vojsko im pripravilo pri Ilave pascu. Bitka sa odohrala na poli medzi Košecou a Ilavou. Počas bitky utrpeli husiti citeľné straty. Zvyšky vojsk sa potom stiahli Púchovskou dolinou naspäť na Moravu.

Husiti boli dlho neporaziteľní, na Slovensku však prehrali v dvoch veľkých bitkách a to pri Trnave a na Rudom poli pri Ilave.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Bitka mala pre mesto Ilava, ďalekosiahle dôsledky. Keď Ilavu ovládli husiti, občania Ilavy im v ich boji a pôsobení na Považí pomáhali. Keď Žigmund Luxemburský pri Ilave porazil husitov a vyhnal ich z mesta, potrestal Ilavanov tak, že dal mesto zrovnať so zemou [3]. Občanov mesta vyhnal a zakázal im mesto postaviť znova. Preživší Ilavania sa stiahli do hôr a založili dedinu Iliavka (malá Ilava). Keď hnev Žigmunda Luxemburského opadol, povolil opätovné vystavanie mesta a návrat jeho obyvateľov. Väčšina obyvateľov sa do Ilavy vrátila, avšak niektorí ostali bývať i naďalej v horách, v dedinke Iliavka.

Mesto sa postavilo opäť a vrátili sa mu pôvodné mestské výsady, dokonca od Žigmunda dostalo aj ďalšie významné výsady. Podstatou zrovnania mesta, bola predovšetkým jeho modernizácia a rozšírenie na lepšom mieste s vybudovaním šíjových priekop poskytujúcich mestu lepšiu ochranu ako mestské hradby.

Bitka v naračných prameňoch[upraviť | upraviť zdroj]

Kronika Bartoška z Drahoníc[4]:261-290 opisuje bitku takto:

Avšak kněz Prokůpek, Čapek, tehdy hejtman sirotků, ... zůstali spolu s vojskem sirotků kolem a poblíž města Ilavy v Uhrách. Bylo jich ... přes sedm tisíc jízdních i pěších a více než trista vozů. A tu proti nim vytáhli shromáždění Uhři i nekteří Češi, sloužící panu králi Zikmundovi, a Moravané a po devět dní za sebou s nimi sváděli boje, takže se nakonec dalo před nimi řečené vojsko sirotků na útěk a při tom útěku ztratili prý dvě stě padesát či méně vozů s děly a rúznými věcmi a vrátilo se jich sotva dva tisíce a padesát či méně vozů. Jiní však, jako Zikmund z Hořovic, byli Uhry zajati, pobiti královými lidmi, nebo se utopili ve zmíněné řece (Váh).
– Koniec spanilej jazdy roku 1431, porážka husitov pri Ilave[4]:254

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Na Považí sa odohrá krvavá bitka
  2. ČORNEJ, Petr. Velké dějiny zemí koruny české V. 1402-1437. Praha : Paseka. S. 505-514.
  3. Na bitku na Rudom poli nezabudli, vrátili sa k nej
  4. a b Ze správ a kronik doby husitské. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1981.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]