Bitka pri rieke Fischa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Bitka pri rieke Fischa
Súčasť bojov o trón medzi Arpádovcami a zároveň súčasť nemecko – uhorských sporov

Miniatúra zobrazujúca bitku pri rieke Fischa, Kronika Jána z Turca[1]:131,440
Dátum 11. september 1146
Miesto medzi riekami Fischa a Litava, na hranici Uhorska a Rakúska
Výsledok Víťazstvo uhorského kráľa Gejzu II.
Protivníci
Bavorské vojvodstvo

Rakúske vojvodstvo

Uhorsko
Velitelia
Henrich II. Babenberský
Boris, syn uhorského kráľa Kolomana
Gejza II.

Beloš Vukanovič

Sila
neznáma neznáma, vrátane Kumánov, Sikulov a Pečenehov
Straty
7000[2]:254 neznáme

Bitka pri rieke Fischa alebo bitka pri Litave sa uskutočnila 11. septembra 1146 na území rakúskeho veľkovojvodstva, medzi riekami Litava a Fischa. Uhorská armáda vedená kráľom Gejzom II. a palatínom Belom Vukanovičom porazila nemeckú armádu Henricha Babenberského a rakúskeho markgrófa. Išlo zároveň o pokračovanie úsilia Borisa, neuznaného syna uhorského kráľa Kolomana získať uhorský trón.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecko-uhorské vzťahy, ktoré boli v dobe panovania kráľa Bela II. ešte dobré, sa od polovice 40. rokov 12. storočia zhoršili. Nemecký kráľ Konrád usúdil, že plánované manželstvo jeho syna so sestrou uhorského kráľa Gejzu II. nevyhovuje jeho záujmom. Ukončenie zásnub Gejzovej sestry princeznej Žofie vyvolalo v uhorskej kráľovskej rodine veľké rozhorčenie. Zároveň Konrád III. viedol agresívnu zahraničnú politiku a rozhodol sa podporiť Borisa Kolomanoviča ako uchádzača o uhorský trón.[3]:276

Boris sa narodil okolo roku 1113 ako dieťa uhorskej kráľovnej Eufémie. Jeho matka prišla do Uhorska ako druhá manželka uhorského kráľa Kolomana, no panovník neskôr Eufémiu obvinil z nevery zapudil a jej syna Borisa nikdy neuznal ako svoje dieťa. Boris si uplatnil nárok na uhorskú korunu, ktorú – v súlade so svojimi politickými záujmami – uznali za legitímny aj vládcovia regiónu poľské knieža Boleslav Krivoústy a kyjevské knieža Vladimír. Prvý Borisov pokus získať uhorskú korunu skončil v roku 1132 jeho porážkou v bitke na rieke Slaná.[2]:251

Boris využil zmenu v uhorských zahraničnopolitických pomeroch a opakovane sa pokúsil získať uhorský trón. Konrád by rád videl na uhorskom tróne vazalského kráľa, a tak dovolil Borisovi zhromaždiť armádu na nemeckom území. Borisovým hlavným podporovateľom v tomto bol Henrich II. Babenberský, vojvoda bavorský a rakúsky markgróf. Nemeckí a bavorskí žoldnieri naverbovaní Borisom pod vedením nemeckého bojovníka Rapolta v apríli 1146 prekvapivo vtrhli do Uhorska a obsadili Bratislavský hrad.

Pre vierolomnosť komesa Juliána obsadil Bratislavský hrad nemecký rytier Rapolt, čo Uhri pokladali za nemalé ohrozenie. Mladý kráľ (Gejza II.) to neprijal mlčky a proti besneniu Nemcov, ktorí prepadávali a pustošili uhorské pohraničie, viedol svoje vojsko.
Obrázková kronika[2]:253

Gejza zistil, že za nemeckou inváziou stojí Boris, a vytiahol veľkými silami proti Bratislave. Nemci odstúpili Gejzovi bratislavský hrad za výkupné. Uhorský kráľ sa cítil dosť silný na to, aby sa pomstil za napadnutie krajiny a vyhlásil Henrichovi vojnu. Rozhodujúca bitka sa odohrala na rakúsko – uhorskom pomedzí medzi riekami Litava a Fischa.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Nato kráľ rýchlo vyrazil a prekročil hranice Uhorska. Nemci sa pred nimi vynorili na ťažkých koňoch ako obri, pyšne a s hromžením napadli Uhrov, aby im svojimi vyhrážkami nahnali strach. (Pripravení) na boj sa k nim priblížili aj Uhri. Zazneli poľnice, rozozvučali sa vojenské trúbky, vojaci vzývali Pána a hlas volajúcich bojovníkov sa vzniesol do neba. Začal sa boj. Zlí Pečenehovia a hanební Sikuli, ktorí ako obvykle šli pred šíkmi Uhrov, sa razom rozpŕchli ako ovce pred vlkmi. Vtedy však prestrašilo rozzúrených Nemcov niekoľko uhorských šíkov, a to prv než by sa boli zrazili v boji. Na začiatku bojového stretnutia nadobúdali Nemci nad Uhrami prevahu. Ako bludári, ktorí najprv vždy vzplanú, no napokon stíchnu. Vtom kráľov ujec Beloš, ktorého volali bánom, v (bojovej) sláve predstihujúci tisíc vojakov, vrhol sa na nemecké šíky a zočivoči na nich ostro udrel, pričom im spôsobil veľkú porážku. Aj vybrané kráľovské vojsko napadlo nepriateľa. Pre Nemcov bola bitka vyčerpávajúca, ich moc sa zlomila, pod mečom kleslo viac ako sedemtisíc bojovníkov a ostatní zutekali. V ten deň Boh vytrhol Uhrov z pažerákov nemilosrdne besniacich drakov. Moc Nemcov bola natoľko rozdrvená, že sa už potom neodvážili spôsobovať bezprávie a ubližovať uhorským sedliakom sídliacim na hraniciach. Kráľ s Božou milosťou dosiahol šťastné víťazstvo a s celým svojím ľudom chválil a oslavoval Boha. V tejto bitke župan Uroš zajal nemeckého rytiera Rapolta, ktorý už predtým pomocou nočných nástrah obsadil Bratislavský hrad, a Gabriel sa zmocnil Ota. V nasledujúcich dňoch sužoval Uhorsko hlad a veľkú časť obyvateľstva premohla smrť.
Obrázková kronika[2]:254

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Bola to prvá bitka, v ktorej uhorské vojsko v otvorenom boji porazilo veľké rytierske vojsko. Súčasným panovníkom bitka dokázala, že uhorská armáda predstavuje silu, s ktorou treba počítať. Borisa od jeho zámeru získať uhorskú korunu neodradil ani ďalší neúspech. V nasledujúcom roku sa vkradol späť do Uhorska ako jeden z križiakov francúzskeho kráľa Ľudovíta. Nárokovateľ na trón bol odhalený a takmer usmrtený, ale na žiadosť francúzskeho vládcu, vodcu druhej križiackej výpravy, bol Gejza nakoniec ochotný súhlasiť s tým, aby nechal svojho rivala odísť do Konštantínopolu pod prísnou strážou.[2] :255

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

V Bratislavských análoch je táto udalosť vročená k roku 1145:

1145 Kráľ Gejza vtrhol do krajiny Germánov, porazil vojvodu (herzoga) a jeho armáda utiekla.
  1. DE THUROCZ, Johanes. Kronika Jána z Turca. Preklad Július Sopko. 1. vyd. Bratislava : Libri Historiæ; Post Scriptum, 2014. 590 s. ISBN 978-80-8046-692-3.
  2. a b c d e Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8. S. 229.
  3. ZÁBORSKÝ, Jonáš. Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Prvé slovenské vydanie. vyd. Bratislava : SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0407-7. S. 706.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Fischa menti csata na maďarskej Wikipédii a Battle of the Fischa na anglickej Wikipédii.