Bitka pri Rábe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka pri Rábe
Súčasť přemyslovsko – arpádovských vojen

Český kráľ Přemysl Otakar II. a uhorský kráľ Štefan V.
Dátum 21. máj 1271[1]:50
Miesto medzi riekami Litava a Rábca
Výsledok Rôzna interpretácia: víťazstvo českých vojsk[1]:50, víťazstvo uhorských vojsk[2]:260
Protivníci
České kráľovstvo
Uhorsko
Velitelia
Přemysl Otakar II. Štefan V.
Sila
neznáma neznáma
Straty
neznáme neznáme

Bitka pri Rábe, bitka pri Rabici alebo bitka pri Mošone bola bitka medzi vojskami českého kráľa Přemysla Otakara II. a uhorského kráľa Štefana V. Odohrala sa 21. mája 1271 na území dnešného Maďarska, blízko mesta Győr. Zvíťazilo v nej vojsko českého panovníka (hoci napr. Obrázková kronika[2]:260 tvrdí opak). Přemysl Otakar II. musel aj napriek tomu ustúpiť a vojna skončila bratislavským mierom (1271).

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, ako Přemysl Otakar II. získal v roku 1251 Dolné aj Horné Rakúsko a Štajersko, v roku 1266 Chebsko a v roku 1269 zdedil Korutánsko a Kraňsko, ocitol sa na vrchole moci. Zároveň ako manžel vnučky uhorského kráľa Bela IV. Kunhuty sa stal dôležitým hráčom v uhorských vnútorných sporoch. Uhorský kráľ Belo IV., ktorý sa od roku 1262 sporil so svojím synom Štefanom V. sa pred svojou smrťou obrátil na Přemysla listom s prosbou, aby tento ochránil jeho prívržencov pred Štefanom a Belova dcéra Anna dokonca ušla po Belovej smrti k Přemyslovi do Prahy aj s uhorskými korunovačnými klenotmi. Nový uhorský kráľ Štefan navyše Přemyslovi Otakarovi zazlieval stratu Štajerska.

Prvé kolo sporov sa skončilo zmierlivo, v polovici októbra 1270 sa obaja panovníci stretli na dunajskom ostrove medzi Bratislavou a Pottenburgom a uzavreli dvojročné prímerie.[1]:47 Uhorský kráľ však dohodu nedodržal a v čase, keď sa Přemysl Otakar II. vracal z Korutánska, pokúsil sa jeho vojská pri Semmeringu prepadnúť zo zálohy a po zlyhaní tohto plánu uhorské vojská podnikli pustošivé vpády do Rakúska.[1]:48

Pri odvetnej výprave, ktorú Přemysl Otakar II. usporiadal hneď po Veľkej noci, sa jeho vojská zhromaždili na Moravskom poli, odkiaľ 13. apríla 1271 prekročili rieku Moravu (podľa letopisov nechal Přemysl postaviť pre svoje vojská celkom štyrikrát drevený most cez rieku) a obsadili Devín, Stupavu, dobyli Bratislavský hrad, Svätý Jur, Pezinok, Nitru, kde vypálil mesto a hrad.[1]:48

Potom zamieril Přemysl Otakar opäť k Bratislave, kde po postavenom moste prekročil Dunaj, a hneď 2. mája sa neďaleko od neho stretol s Uhrami a Kumánmi, ktorých zahnal na útek. Druhá víťazná bitka sa odohrala 8. mája blízko Mošoňa, kde sa Uhri pokúsili zabrániť Přemyslovu vojsku v prechode cez Litavu.[1]:49

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Po bitke z 8. mája dorazilo do Přemyslovho tábora posolstvo Štefana V. tvorené veszprémskym biskupom a bánom Rolandom, aby vyjednalo trojdňové prímerie, ktoré potom bolo ešte o dva dni predĺžené. Keďže Štefan požadoval po Přemyslovi vzdať sa všetkého, čo v Uhorsku dosiahol, bol Přemysl Otakar II. donútený vo vojne pokračovať.

Štefan V. sa ale vyhýbal priamemu stretu, a preto bol český kráľ nútený uchýliť sa k vojnovej ľsti. Nechal časť svojich oddielov fingovať ústup akoby zo strachu pred silou uhorského vojska. To Štefana zmiatlo, preto dal povel na ich hromadné stíhanie. Tak došlo konečne 21. mája k otvorenému boju oboch armád v rovinatej krajine medzi riekami Litavou a Rábou. České vojsko na čele s Přemyslom Otakarom II. rozdrvilo armádu Uhrov a Kumánov a zahnalo porazených až k rieke Rábe vzdialenej tri staročeské míle, t. j asi 22 km, kde sa ich veľa utopilo.[1]:50

Roku Pána tisícdvestosedemdesiatom začal v celom Uhorsku vládnuť jeho syn Štefan. Ten pri rieke Rabica hrdinsky premohol a zahnal na útek českého kráľa Otakara, ktorý s veľkou silou vtrhol s Čechmi, Rakúšanmi, Brandenburčanmi, ale aj s množstvom pomiešaných národov do Uhorska
Obrázková kronika[2]:260

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko potom, 24. mája na letnice, bol Přemysl Otakar II. nútený rozpustiť vzhľadom na značné zásobovacie problémy svoje vojsko. Štefan sa za svoju porážku pomstil odvetnými nájazdmi svojich Kumánov, ktorí plienili priľahlé časti Dolného Rakúska a Moravy, prepadali bezbranné roľníkov a niekoľko tisíc ich odvliekli do zajatia.

Napokon 2. júla 1271 došlo po dlhých rokovaniach medzi oboma panovníkmi v Bratislave (Prešporku) k podpísaniu Bratislavského mieru. Podľa zmluvy sa Štefan V. vzdal nárokov na územie dnešného Rakúska a Slovinska, a Přemysl sa vzdal podriadených uhorských území.[1]:51

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h PALACKÝ, František. Dějiny národu českého II.. Praha : Odeon, 1968.
  2. a b c Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Rábu na českej Wikipédii.