Bitka na Chlebovom poli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka na Chlebovom poli
Súčasť uhorsko – tureckých vojen

Eduard Gurk, Bitka na Chlebovom poli, kolorizovaná litografia (podľa I. Osolsobie), 19. storočie, dnes Österreichische Nationalbibliothek, Viedeň
Dátum 13. október 1479
Miesto Chlebové pole, (Kenyérmező), pri rieke Mures, Sedmohradsko, Uhorsko
Výsledok Uhorské víťazstvo
Protivníci
Osmanská ríša Uhorské vojská
Velitelia
Ali Bej Štefan Bátori

Pavol Kiniži
Bartolomej Drágfi

Sila
Okolo 30 000 mužov (Akindži, Sipahiovia and Azapovia, janičiari)

1 000 – 2 000 valašských žoldnierov[1]
34 000 jazdcov[2]:165

12-15 000 mužov (Uhri, Sikulovia, Sedmohradskí Sasi, Srbi, Sedmohradskí Valasi)

Bitka na Chlebovom poli (rum. Bătălia de la Câmpul Pâinii, maď. Kenyérmezei csata) bola bitka, ktorá sa odohrala na tzv. Chlebovom poli pri obci Şibot (dnes Rumunsko) v Uhorsku 13. októbra 1479 medzi uhorským a tureckým vojskom. Turkom pomáhali aj vojaci z Valašska.

Miesto leží v západnej časti územia nazývaného Königsboden (Fundus regius), na hranici Huňadskej župy. Na mieste bitky sedmohradský vojvoda postavil kaplnku, ktorej miesto sa dalo vidieť až do začiatku 20. storočia.

Bitka bola najväčším uhorským víťazstvom nad Turkami, ktorí sa po porážke už nepokúšali rabovať v Uhorsku až do moháčskej bitky.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Od svojho nástupu na uhorský trón v roku 1458 kráľ Matej bojoval s Turkami a v roku 1463 obsadil severné časti Bosny. Nebola to však vojna v plnom rozsahu. Tureckí nájazdníci v rokoch 14741475 niekoľkokrát zaútočili na Sedmohradsko a Vojvodinu. Útoky viedli k vyľudneniu niektorých oblastí s množstvom dedín, ktoré ich obyvatelia opustili. Po osmansko-benátskej vojne (1463 – 1479) na jar 1479 sa pod Smederevom zišla veľká osmanská armáda, predovšetkým Akindži. Potom, ako bol kráľ Matej o útoku uvedomený, podľa závetu Mikuláša Požgaja z Garignice (11. júla) nariadil Štefanovi V. Báthorimu, sedmohradskému vojvodovi a jeho generálovi Pavlovi Kinižimu mobilizáciu. Osmanská armáda vstúpila do Sedmohradska 9. októbra neďaleko Kelneku (Câlnic) pod vedením Ali Koca Beja.[3]:215 Akindži zaútočili na niekoľko dedín, usadlostí a miest, pričom zajali niekoľko Maďarov, Vlachov a Sasov. 13. októbra si Ali Bey rozložil tábor na Chlebovom poli.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Pokladal som za potrebné zaznamenať aj to, že v stredu pred sviatkom svätého Havla (13.10.) v roku 1479 títo preukrutní Turci, naši najhroznejší nepriatelia, nabrali odvahu a zo zakarpatských oblastí, spolu s vojvodom Kysbazaradom, ktorý sa dobrovoľne podrobil tureckému veliteľovi, dali sa cestou vedúcou na Kelnek a na sedmohradské územie. S obrovským vojskom (hovorí sa o 34 000 jazdcoch) sa rýchlo zmocnili koristi a zajali neveľký počet ľudí. Keď takto obohatení chceli sa odtiaľ vrátiť, Štefan Bátori ... s ... Bartolomejom Drágfim a s rovnako vznešeným temešvárskym županom Pavlom Kinižim, ako aj s vojskom dvora kráľovského Majestátu (...) postavili sa na odpor tureckým šíkom na bojovom poli Kenyérmező (Câmpul Pâinii), blízko mestečka Szárváros (Orăștie). Po zoradení šíkov podstúpili pamätnú bitku. S Božou pomocou dobojovali, získali veľké víťazstvo a chvályhodný triumf. Turci boli takmer všetci pozabíjaní. Iba podaktorí ušli preč cez tamojšie rieky a vrchy. V boji zahynuli aj vojvodcovia Skanderbeg a Ezebeg. Zraneniu na stehne sa nevyhol ani vojvoda Štefan, ale vďaka lekárskemu ošetreniu sa vyliečil ... Nech je uvelebený Boh, ktorý svojim služobníkom (v boji) proti nepriateľom uštedil slávne víťazstvo. Amen.
Dubnická kronika[2]:165

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Osmanské straty boli extrémne vysoké, niekoľko tisíc zabitých mužov, medzi nimi Malkoçoğlu a Isa Bej spolu s dvoma bejmi a tisíckou ich valašských spojencov. Uhorské sily stratili v bitke približne 3 000 mužov. Zajatci Turkov boli oslobodení. V roku 1480 Pavol Kiniži vpadol do Srbska a niekoľkokrát porazil Ali Kocu Beja. Bitka na Chlebovom poli bola pre Uhrov veľkým psychologickým víťazstvom a v dôsledku toho osmanskí Turci ešte dlhé roky nezaútočili na južné Uhorsko a Sedmohradsko.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KÁRMÁN, Gábor; KUNČEVIC, Lovro. The European Tributary States of the Ottoman Empire in the Sixteenth and Seventeenth Centuries. Leiden : Brill, 2013. Dostupné online. ISBN 9789004246065.
  2. a b Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická : historické rozprávanie neznámeho autora o minulosti Uhorského kráľovstva od výbojov Hunov do Európy až po sobáš Mateja Korvína s Beatricou. Ed. Július Sopko. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9.
  3. MIKABERIDZE, Alexander. Battle of Breadfield (1479), 'Conflict and Conquest in the Islamic World: A Historical Encyclopedia, Vol. 1. Leiden : [s.n.], (ABC-CLIO, 2011).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Breadfield na anglickej Wikipédii.